m Casty Ľubomírom Urbanom sme sa rozprávali po domácej prehre v poslednom zápase štvrťfinálovej série.
- Čo vám teraz chodí hlavou?
- Prehrali sme so silným súperom. Vlani sme sa po vypadnutí so Spišskou Novou Vsou hanbili, ale to sme hrali s oveľa drahšou zostavou. Dnes sme síce prehrali, ale so vztýčenou hlavou. Nielenže nám chýbali traja hráči, ale aby sme si vypili kalich horkosti až do dna, v tretej štvrtine si stehenný sval zranil Hill, a tak sme hrali vlastne vabank s malými hráčmi. Bojovali sme, ale súper mal jasnú prevahu pod košom, disponoval údernými hráčmi a zaslúžene postúpil.
- Predpokladali ste to?
- Vedel som, že dnes to bude ťažký zápas. Sériu sme si neprehrali dnes, ale vo štvrtom stretnutí. Dnes sme už nemali ani Orešanského a bolo to cítiť. Takéto zápasy odhalia každého hráča a ukážu, na čom je. Potešiteľné je aspoň to, že skúsenosti získali mladíci.
- Je príčinou vypadnutia obrovská smola so zraneniami a odchod Richardsona, alebo viete poukázať aj na niečo iné?
- Určite sa v klube urobili aj chyby, možno sa niektorým veciam dalo vyhnúť. Ale ťažko kritizovať niekoho, kto urputne zháňa peniaze, aby basketbal v Nitre fungoval. Kto robí, urobí aj chyby, ale ja by som partiu ľudí z nášho klubu skôr vyzdvihol za to, že po odchode bývalého sponzora pred dvoma rokmi nenechali basketbal padnúť. Nitra by si mohla viac vážiť, že vidí na palubovke slovenskú elitu. Paradoxne, aj dnes sa možno niektorí ľudia potešili, že sme vypadli.
- Vy ste boli zvyknutý na medaily. Dva roky po sebe Nitra vypadla vo štvrťfinále. Neberiete to ako neúspech a ústup z vašich pozícií?
- Ja už nepotrebujem na Slovensku nikomu nič dokazovať. Pôsobil som v kluboch, kde nebol problém kúpiť akéhokoľvek hráča a získali sme tituly. V Nitre sa však uberáme trochu inou cestou, pracujeme aj s mladíkmi. A vidím, že medzi 18 a 30-ročným hráčom nie je veľký rozdiel. Ja som za túto cestu.
- Klub prišiel pred sezónou s novinkou a odmeňoval hráčov vo veľkej miere podľa osobných štatistík. Nemáte pocit, že experiment nevyšiel?
- Nemyslím si. Možno treba realizáciu tejto myšlienky trochu doladiť, ale v princípe súhlasím s tým, že peniaze si treba zaslúžiť. Na Slovensku si skupina starších hráčov diktuje podmienky a ukazuje sa, že paušálny plat nie je riešením.
- Čo bude ďalej s vami a basketbalom v Nitre?
- Na tieto otázky je ešte zavčasu. Najskôr musia byť garancie od sponzorov na vykrytie rozpočtu. Neviem odhadnúť reakciu sponzorov po našom tohtoročnom účinkovaní, či nás budú ďalej v takejto miere podporovať. Ak tu bude basketbal, tak zostávam, takú mám dohodu s vedením.
