Vďaka náhodným stretnutiam sa poznali veľa rokov, nikdy si však nemysleli, že nájdu lásku na celý život. Tohto roku oslávia manželia Antalovci 55. výročie svadby.
Zuzana Antalová pochádza z Rumunska. Po druhej svetovej vojne prišla na Slovensko študovať. Študovala na strednej škole v Bratislave, s manželom sa stretávala príležitostne. „Bolo to na stretnutiach mládeže či podobných akciách. Manžel bol vtedy už na vysokej škole, o mňa nemal veľký záujem. Asi si myslel, že som pre neho príliš mladá,“ spomína si s úsmevom pani Zuzana. Jej manžel Ján Antal je emeritný biskup a súčasný evanjelický farár v Rastislaviciach.
„Bližšie si ma všimol, keď mi prišiel blahoželať k maturitám,“ spomína si pani Antalová. Ukončenie strednej školy oslavovala v Rastislaviciach, kde bývala u krstných rodičov. Jej budúci manžel v tej dobe pôsobil už ako evanjelický farár vo Vlčanoch. „Do Rastislavíc prišiel na návštevu k našim známym a tí ho k nám zobrali. On vlastne ani nevedel, ku komu ide. Manželove prvé slová vtedy boli: Ale veď my sa poznáme!“ spomína si pani Zuzana na prechod priateľstva do celoživotného partnerstva. Ján Antal za ňou chodieval dva až trikrát do týždňa – na bicykli. „Z Vlčian to Rastislavíc to bolo asi 18 kilometrov, ale jeho to nikdy neodradilo. Postupne si ma získaval, ale presvedčil ma až svojou kázňou,“ opisuje rozhodnutie prežiť život so svojím manželom. Rysovala sa jej sľubná budúcnosť na škole, ktorú skončila, túto perspektívu však vymenila za niečo, čo v tých časoch nebolo vôbec príťažlivé. S Jánom Antalom, evanjelickým farárom, sa zobrali po piatich mesiacoch chodenia. Ich manželstvo prežilo ťažké časy bývalého režimu i väzenie. Bolo na celý život. V októbri oslávia Antalovci 55. výročie svadby.
Antalovci majú tri dcéry, osem vnúčat a dve pravnúčatá. Tretie pravnúča sa narodí ich vnukovi v lete.
