„Hrali sme na ihrisku Ovčár. Stalo sa to asi v 26. minúte, niekde pri striedačkách. Ja som išiel do sklzu a ten chalan mi skočil oboma nohami šľapákom na nohu. Hneď som vedel, že to je zlomené,“ vrátil sa k smolnému momentu Tomáš Kóňa. „Najskôr to nebolelo, bolesť prišla až za takú hodinku. Odniesli ma na nosítkach do kabíny, tam mi doktor spravil dlahu a zaniesol autom do nemocnice, kde ma hneď operovali. O štyri dni som šiel na operáciu zasa, lebo som tam mal krvnú zrazeninu,“ pokračuje odchovanec nitrianskeho futbalu.
Jeho domovom sa tak stalo nemocničné lôžko. „Chodili ma tam navštevovať spoluhráči, tréneri, kamaráti, kamarátky a prišli aj rodičia. Neskôr som sa už presunul na byt v Prahe, kde sa o mňa starali rodičia a priateľka. Lekári mi dali francúzske barly, s ktorými som sa učil chodiť.“ Na veľkonočné sviatky Tomáša aj s priateľkou Luciou odviezol otec domov do Nitry. Pravda, na tradičnú polievačku sa pri jeho zdravotnom stave nechystal. „Skôr ku mne budú chodiť návštevy,“ smial sa „Kongo“. Čas v Nitre využil aj na stretnutia s kamarátmi. „Buď sme zašli na kávičku niekde v meste, alebo ma prišli pozrieť domov.“ Nenechal si ujsť ani dva zápasy Nitričky - videl vypadnutie v pohári v stredu v Zlatých Moravciach, ako aj sobotňajšie ligové víťazstvo proti Ružomberku. „Nedalo mi to, doma by som sa len nudil,“ dodal.
Tomáš sa po sviatkoch vracia do Prahy, kde bude chodiť na rehabilitáciu. Kedy sa vráti do futbalového kolotoča po zlomenine holennej a lýtkovej kosti, vôbec nevie. Odhadnúť si to netrúfli ani lekári.
