Golian premenoval
Lapášske Ďarmoty
Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1156 pod názvom Gurmot v súvislosti s existenciou fary. Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo Nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady. Kým v roku 1234 sa obec spomína ako Gurmot aliud Gurmot, o viac ako päťsto rokov neskôr v roku 1773 figuruje ako Lapos Gyarmath. V roku 1920 je to Lapáš Ďarmoty, o sedem rokov na to Lapášske Ďarmoty a dnešný názov nesie obec od revolučného roku 1948. Inšpiráciou pre pomenovanie tejto obce, ktorá leží asi 7 km juhovýchodne od Nitry, bol brigádnický generál Ján Golian. Generál bol vraj popravený v roku 1944 v koncentračnom tábore vo Flossenburgu.
Rozkvet dosiahla obec v roku 1550, keď bola vo vlastníctve rodov Bilidi a Barbely. Naopak úpadok zaznamenala obec za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla okolo roku 1650. Za Turčányiovcov, ktorí sa zdržali v obci pomerne dlho (1760-1880), sa obec opäť zveľadila. Poslednými zemepánmi v obci boli Vöroovci a Smrečányiovci, ktorí vlastnili dve tretiny pôdy až do roku 1945.
V povojnových rokoch sa obec rozparcelovala a jednotlivé časti sa prideľovali obyvateľom obce na výstavbu rodinných domov, tzv. majere statkárov. V roku 1946 sa začala výstavba domoviny Nad pálenicou, o rok neskôr výstavba rodinných domov na Lapášskej domovine. V roku 1957 došlo k založeniu družstva v obci. V roku 1968 bola postavená budova družstevného klubu (dnešná budova kultúrneho domu), ktorý slúžil pre potreby družstva aj ako Kultúrny dom pre obec. V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko a roku 1972 postavený dom smútku.
Po novembri 1989 nastal nový rozvoj obce. Bývalé JRD bolo 1. júla pretransformované na Agro, s.r.o., Golianovo a dodnes pod týmto názvom hospodári na bývalých družstevných poliach. V júli 1996 boli samosprávou schválené obecné symboly (znak a vlajka).
Cez obec pretekajú štyri vodné toky, pričom najväčším z nich je potok Kadaň. Koncom 60. rokov bola vykonaná meliorácia tohto potoka. Všetky toky sa vlievajú do umelo vytvorenej vodnej nádrže a bolo zistené, že vody majú zvýšený obsah železa. Vodná nádrž Golianovo vznikla v 60. rokoch 20. storočia a nesie rovnomenný názov obce. Roku 1974 nádrž prevzal už ako chovný rybník Slovenský rybársky zväz.
V roku 1751 bývalo v obci 17 sedliackych, 23 želiarskych a 3 podželiarske rodiny, okrem nich aj 27 ďalších rodín. Najvýraznejší vzostup v počte obyvateľstva bol zaznamenaný po 2. svetovej vojne až do 70. rokov. Veľký pokles v počte ľudí bol najmä v rokoch 1980 a 1991 v dôsledku migrácie mladej generácie do priemyselných centier. V súčasnosti demografická krivka stúpa v dôsledku prisťahovania nových rodín.
Spoločenský život v obci
V obci momentálne funguje päť organizácií, ktoré sa zároveň starajú o kultúrne vyžitie občanov. Sú to Poľovné združenie Lieština, miestna organizácia telesne postihnutých, záhradkári, SČK, miestna organizácia KDH. Vychýrené sú plesy v Golianovskom kultúrnom dome: Poľovnícky, Záhradkársky a ples KDH. V posledných rokoch Golianovo veľmi dobre reprezentujú aj Furmanské dni, ktoré tradične organizuje rodák z Oravy Pavol Kitáš, v súčasnosti občan obce Golianovo. Táto slávnosť má za úlohu vystihnúť prácu furmanov s ich koníkmi v lese aj na poli. Pravidelne sa organizuje aj v Terchovej, na Detve alebo v Krupine. Tradíciou v obci sú rovnako aj slávnosti vinohradníkov – ich patróna Sv. Urbana, spojené so svätou omšou konanou na golianovských viniciach.
Idú stavať bytovky
V posledných rokoch prevláda na Slovensku trend sťahovania mestských ľudí na vidiek. Golianovo je pre svoju výhodnú polohou (10 km od Nitry) na túto úlohu predurčené. Okrem podpory individuálnej bytovej výstavby, bol v obci vyhlásený konkurz na záujemcov o bývanie v bytových domoch, ktoré by mali stáť v areáli súčasnej MŠ. „V spolupráci so Štátnym fondom rozvoja bývania a ministerstvom výstavby sa chystáme v tomto roku začať s výstavbou dvoch bytových domov - 15 bytových jednotiek,“ hovorí starosta. Malo by ísť o nájomné malometrážne byty s rozlohou do 79 m2 . V prvom dome by mali byť umiestnené byty trojizbové, v druhom jedno- a dvojizbové.
Nielen takto chce vedenie obce do dediny pritiahnuť mladých ľudí. „V obci zakladáme tradíciu slávnostného uvítania do života. Každý novorodenec s trvalým pobytom v Golianove dostane od obecného úradu jednorazový príspevok 5-tisíc korún formou vkladnej knižky v Poštovej banke.“
Žiadajú peniaze z fondov
V Golianove sa v nasledujúcom období chystajú zlepšovať infraštruktúru. Obec je od roku 1996 plynofikovaná, roku 1998 bol úspešne dokončený vodovod. Ďalšou métou je vybudovanie obecnej kanalizácie. „Tento projekt chceme riešiť v spolupráci so susednými obcami Veľkým a Malým Lapášom formou gravitačnej kanalizácie tak, aby čistička odpadových vôd bola v Golianove a na túto čističku by boli napojené spomínané obce,“ hovorí starosta. „Obec má podaný projekt v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, momentálne prebieha stavebné konanie, aby sme po presune peňazí z kohézneho fondu mohli okamžite začať s výstavbou.“
Slovenský Stonehange
Územie Golianova bolo výhodné pre osídlenie a vznik početných pravekých sídlisk najmä kvôli vhodným prírodným podmienkam. Nálezy, ktoré sa našli na území tejto zemianskej obce, siahajú až do rokov 4700 pred n. l. Podľa starostových slov bol v obci 11. júna 2003 vykonaný archeologický výskum, ktorým sa zistilo, že v obci sú pozostatky jediného trojitého rondelu objaveného na Slovensku. Je to priestor s kruhovými priekopami oddelený s niekoľkými vstupmi od okolia. Zaujímavé však je, že tento objekt prirovnávajú niektorí odborníci k britskému Stonehange. Rondely zrejme slúžili na viacero účelov, významná bola ich astronomická funkcia - zachytenie pozície Mesiaca v najvhodnejšom momente, kedy neolitickí ľudia vedeli, že majú začať siať. Golianovský rondel, pochádzajúci z lengyelskej kultúry, je rádiokarbónovou metódou datovaný do 5. storočia pred n. l. a posúva astronomické vedomosti vtedajších ľudí o takmer 2000 rokov pred slávne Stonehange.
Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu. Prvýkrát bola lokalita skúmaná v 60. rokoch, kedy boli pri stavbe vodnej nádrže odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry (staršia doba bronzová). Najmladšie odkryté nálezy sú zo stredoveku.
Autor: -th, r -
