ovicu a intenzita zostávajúcich svietidiel viac ako o polovicu. Teda osvetlenie našich ulíc bude menej ako štvrtinové. Zaujímalo by ma, kto rozhodol o trojštvrtinovom znížení bezpečnosti pre občanov Zlatých Moraviec, riadne si platiacich mestské dane. Bolo mi vysvetlené, že mesto tým ušetrí finančné zdroje. Lenže! Boli sňaté doterajšie osvetľovacie telesá a namontované nové a tie, samozrejme, museli byť zakúpené, čo pre celé Zlaté Moravce bude stáť nemalé investície. Zaujíma ma, kto na tom tak dobre zarobí? Zaujíma ma, čo so starými svietidlami. Tie zahodíme, alebo predáme tým, ktorí sa o bezpečnosť svojich občanov starajú viac ako Zlaté Moravce. Zaujíma ma, čo urobia iniciátori tejto „úspory“, ak bude v tmavých uliciach dochádzať k zvýšenému počtu trestných činov. Budeme znovu kupovať doplňujúce osvetlenia a znovu sa nabalíme? Pri zisťovaní príčin tejto činnosti bolo pripustené, že si budeme svietiť po uliciach baterkami. V treťom tisícročí. Tak takému pokroku treba fandiť. A zatlieskať iniciátorom.
Jedno rezumé z toho však vyplýva. Ak dane, ktoré mestu platíme, nestačia, treba to riešiť určite inak, ako znižovať bezpečnosť občanov návratom do obdobia pred elektrifikáciou. Ako to riešiť? Na to sú na zodpovedných miestach zodpovední, platení z našich daní. Je to v ich kompetencii. Na záver chcem doplniť, že ide o mestskú časť „Ďatelinisko“, kde žijú väčšinou dôchodcovia. Iniciátori takejto „úspory“ ich zrejme považovali za neschopných brániť sa. Myslím si, že sa mýlili.
Autor: JÚLIUS MIHALKO