„Knihy mi rodičia kupovali už v útlom detstve. Teraz ich dostávam od samotných spisovateľov. Veľmi rada čítam, hoci mám aj knihy, ktoré som ešte nestihla prečítať. Sledujem totiž aj noviny a časopisy,“ hovorí Eva Ruthová. Vedie si evidenciu kníh a presne vie, kde čo nájde.
Okrem kníh vlastní aj zbierku obrazov od strýka z Prahy, vyšívané obrazy a množstvo suvenírov, ktoré nájdete na každom kroku. „V byte mám všeličo. Sú to veci po mojej starej mame a rodičoch. Neviem sa ich vzdať,“ tvrdí. Vo svojej obývačke oddychuje, číta i pracuje. Na každú činnosť má vyčlenené iné kreslo.
Eva Ruthová ako dieťa bývala v centre mesta na Štefánikovej, Kupeckej i Kmeťkovej ulici. „Do bývalej spálne mojich rodičov v roku 1945 padla bomba. Ešteže sme tam už nebývali,“ spomína na vojnové roky. Do trojizbového bytu na Chrenovej sa Eva Ruthová presťahovala v roku 1970. „Na sídlisku sa mi lepšie býva, lebo staré byty v centre sú dosť studené a ťažko sa vykurujú.“
Spálňu zdobia fotografie predkov i súčasnej rodiny. Eva Ruthová už neplánuje na svojom byte nič meniť, lebo zvyk je železná košeľa. „Vlani som vymenila sedačku. Tú starú sme kupovali ešte keď som sa vydávala pred 47 rokmi. Bola tmavá, teraz som si vybrala béžovú.“
Predsedníčka literárneho klubu býva sama a niekedy u nej prespáva vnučka. „Aspoň mi robí spoločnosť.“ Keď jej syn s manželkou postavili dom na Zobore, chceli, aby išla bývať k nim. „Odmietla som, lebo som si tu zvykla,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie.