stovalo tridsať miliónov korún, začala sa budovať kanalizácia, vo výstavbe je kultúrno-spoločenské centrum, v ktorom sa budú môcť naraz stretávať stovky ľudí. Urobili sa aj chodníky na Hlavnej ulici, majú ísť až na začiatok mestskej časti. V Janíkovciach, ktoré majú 1550 obyvateľov, sa okrem toho rozvíja aj individuálna bytová výstavba, pribúdajú nové domy. „Janíkovce nevymierajú, práve naopak, ľudí, čo tu chcú žiť, pribúda,“ hovorí mestský poslanec Štefan Štefek.
Zmienka o obci v Zoborskej listine
Prvý písomný doklad o Janíkovciach je z roku 1113. Uvádzajú sa v Zoborskej listine kráľa Kolomana. V nej sa nachádza súpis pôdy v lokalitách, ktoré patrili zoborskému kláštoru benediktínov. V listine sú vyznačené osady a množstvo pôdy.
Rok 1113 je písomným dokladom o existencii osady a práci ľudu v tejto lokalite, lebo obrábanie pôdy nebolo iba v náplni práce mníchov, ale aj prostého ľudu. Život tu pulzoval dávno pred listinou v mladšej dobe kamennej. Staré osídlenia dokazujú vykopávky hlinených nádob: vykopali ich pri stavbách domov, pivníc a studní. Nálezy boli identifikované na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Na základe identifikácie sa čiastočné osídlenie obce odhaduje na 2500-3000 rokov pred našim letopočtom. Literatúra udáva, že Janíkovce majú osídlenie z doby hallštadskej, rímskej a veľkomoravskej z deviateho storočia.
Pomenovanie obce Veľké Janíkovce bolo až v roku 1918, po vzniku Československej republiky. Historická podoba názvu bola v roku 1113 Emna, Emuca, roku 1231 Emöke, 1245 Emyeka, 1326 Nogemeike, 1520 Nagh Emewke, 1773 Janikowcze, 1808 Welké Janikovce, maďarsky Nagy-emöke.
Niet pochybností o tom, že dnešné pomenovanie je z maďarčiny, ale nevie sa, z čoho vznikol maďarský názov. Vplyvom maďarského jazyka sa názov skomolil a Slováci ho skomolený spätne prevzali, ale už v inej forme. Najbližšia asociácia sa im naskytla v mene Janík (janti), a tak vznikol slovenský tvar (Veľké) Janíkovce.
Zo Zoborskej listiny vyplýva, že obec najprv patrila zoborskému kláštoru. Od trinásteho storočia patrila zemianskym rodinám: najskôr Zoboňovcom, v 18. storočí Simonyiovcom, Deszöovcom a iným. Gróf Markhót dal v obci postaviť klasicistický kaštieľ s veľkou zemianskou záhradou s osádkami ihličnanov, jarabín, gaštanov a iných kríkov. Kaštieľ po roku 1918 slúžil ako spolková miestnosť, kde sa odohrával spoločenský život v obci.
V roku 1715 mala obec vinice a 107 domácností, v roku 1787 117 domov a 871 obyvateľov. O pol storočia neskôr to už bolo 147 domov a 1027 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Koncom 19. storočia postavili veľkostatkári liehovar.
Podľa údajov v 18. storočí sa Janíkovčania zaoberali okrem poľnohospodárstva dorábaním hrozna a drahého vína.
Obdobie po prvej svetovej vojne bolo búrlivé: rabovalo sa, štrajkovalo a vyrovnávali sa účty. V rokoch 1925-26 sa niektorí nespokojní obyvatelia obce vyhrážali miestnemu notárovi. Ten potom v roku 1927 s povolením okresného náčelníka presťahoval notársky úrad do Golianova, na čo Janíkovce len doplatili. Obecný úrad musel odvádzať isté poplatky do Golianova. Predtým ostávali v obecnej pokladnici.
V Janíkovciach bývali časté požiare. Posledný veľký požiar bol v roku 1935. Vtedy na dolnom konci dediny v letných mesiacoch zhorel rad domov, posledných, čo boli pokryté slamou.
Po druhej svetovej vojne prešla dedina hospodárskou a politickou premenou. Uskutočňovala sa kolektivizácia pôdy, čo ťažko niesli drobní poľnohospodári.
Významným rokom v histórii obce je rok 1975: dedina zmenila názov na Nitra - Janíkovce a administratívne sa pripojila k Nitre. Mestskou časťou sú Janíkovce dodnes.
Spojené s Nitrou
O tom, že Janíkovce sú úzko späté s Nitrou, svedčí napríklad školstvo. Miestna základná škola patrí pod ZŠ Fatranskú. Časť žiakov dochádza do ZŠ Fatranská na Chrenovej, ročníky 1.–4. sa učia v budove v Janíkovciach. „Ročníky 5.–9. dochádzajú školským autobusom na Chrenovú, mladšie deti sme nechali v Janíkovciach. Je to aj pre ich bezpečnosť, nemali sme záujem, aby sa také malé deti túlali niekde po sídlisku,“ hovorí Štefan Štefek, mestský poslanec za časť Janíkovce.
V Janíkovciach sa začala výstavba kanalizácie, ktorá sa napojí na čističku odpadových vôd v Krškanoch. Doteraz je položených asi päť kilometrov kanalizácie. Zatiaľ je to len suchovod, napojený nie je žiaden dom. „Na kanalizácii je momentálne preinvestovaných 17,6 milióna korún. Keď chceme urobiť kanalizáciu na území celých Janíkoviec, potrebujeme ešte zhruba šesťdesiat miliónov korún. Pokiaľ by sa nám podarilo z budúcoročného rozpočtu získať čiastku 15 miliónov korún, tak by sa dal vyhotoviť úsek, ktorý by nás napojil na čističku odpadových vôd. Tým by sa pätina obyvateľov napojila na kanalizáciu,“ povedal Štefan Štefek. Išlo by o niekoľko ulíc, ktoré by na seba vzájomne naväzovali. Obecný vodovod je v Janíkovciach už desiatky rokov, plyn majú zavedený asi štrnásť rokov. -
K budove, ktorá bola postavená v rokoch 1924-1928, sa v súčasnosti pristavuje. Vzniknúť tu má kultúrno-spoločenské centrum. „Z Mesta sa má preinvestovať 5,5 milióna korún. Peniaze išli na môj poslanecký návrh z predaja pozemku pod Lidlom – 5,5 milióna išlo do Janíkoviec, 4,5 milióna na Centrum voľného času na Chrenovej a 550-tisíc na štúdiu na chrenovský cintorín,“ vraví poslanec Štefan Štefek. Dobudovaním kultúrno-spoločenského centra chcú Janíkovčania rozbehnúť spoločenské a kultúrne akcie vo svojej mestskej časti. Schádzať by sa tu mohli napríklad aktívne organizácie miestnych záhradkárov, rybárov a členovia ďalších združení. Doteraz neexistoval v Janíkovciach priestor, v ktorom by sa mohlo schádzať mnoho ľudí naraz. „Janíkovce trpia na nedostatok nejakej väčšej miestnosti. Keď sme chceli robiť stretnutia dôchodcov, ktorých je v Janíkovciach tristo, tak sme ich museli autobusmi voziť do Golianova alebo do kultúrneho domu vo Vinodole. Doteraz sa mohlo stretnúť pokope najviac 60-70 ľudí. Pripravovaná hala bude mať parametre kultúrneho domu v Golianove,“ dodal Štefek. Jej rozmery majú byť 12x25 metrov vrátane pódia. Hrubá stavba bude stáť ešte pred zimou, hala by sa mala odovzdať do užívania na jar 2007. Využívať sa bude na svadby, rodinné podujatia, oslavy, stretnutia dôchodcov a podobné príležitosti.
Janíkovce hrajú pre radosť
Futbal má v Janíkovciach zelenú, dorastenci hrajú dokonca vo IV. lige. Výborne si počínajú aj muži, účinkujúci v elitnej okresnej súťaži. Hrajúcim trénerom je odchovanec nitrianskeho futbalu Róbert Galo, s tromi krížikmi na chrbte je stále aj najlepším strelcom svojho mužstva, v prebiehajúcej sezóne má na svojom konte osem gólov! „Snažíme sa, aby na ihrisku dostávali priestor najmä naši odchovanci, spomeniem Modzgu, Frťalu, bratov Dvončovcov, Guckého, Luzára či Mandelíka, ktorých vhodne dopĺňajú posily z Nitry,“ opisoval filozofiu klubu Štefan Štefek, ktorý svoj voľný čas delí aj medzi futbalistov. „Neženieme sa za každú cenu do vyššej súťaže, ktorá navyše nie je atraktívna ani pre diváka, ľudí totiž viac priťahujú derby zápasmi s mužstvami, ako sú Chrenová, Čechynce alebo Veľký Cetín,“ hovorí ďalej. Janíkovce majú vo svojom strede aj viacerých vychytených špecialistov na halový futbal, dokonca vyhrali posledné dva ročníky Vianočného turnaja Nitrianskych novín. „Vyhráme aj do tretice, chlapci sa už teraz tešia, futbal hráme pre radosť,“ smial sa Štefek.
