utia nedožili.
„Servus, kto si?“ spýtala sa s úsmevom Anna Fabianová staršieho pána. Ten sa jej predstavil. Medzi tromi triedami toho istého ročníka nespoznala všetkých, lebo na predošlé stretávky veľmi nechodila. „Nebola som na nich, a teraz pozerám, že to nemôžu byť moji spolužiaci, veď sú to starí ľudia,“ naznačila humorne plynutie času. „Päťdesiat rokov. Ušlo to ako voda,“ povedal Jozef Vyskoč, absolvent školy, ktorý bol od roku 1991 riaditeľom Strednej priemyselnej školy stavebnej na Čermáni.
Pred päťdesiatimi rokmi bola priemyslovka v širokom okolí jedinou školou svojho druhu. Najbližšia bola až v Bratislave.
Priemyslovka sídlila v priestoroch ekonomickej školy na dnešnej Cintorínskej ulici v Nitre. Tá jej na začiatku uvoľnila tri triedy, do štyroch rokov všetky.
Profesorský zbor mal riaditeľku a troch členov, ktorí boli zároveň aj triednymi profesormi. Dnes žije len jediná z nich – Ľudmila Šulganová. Ani čiperná triedna profesorka bývalej 4. B triedy nechýbala na stretávke. Ako si spomína na ročník? „Na tých 120 detí, čo tu stálo na dvore a čakalo, kto ich zoberie do triedy? Boli vynikajúci, učila som ich históriu a politickú ekonómiu. Na maturitách som im nič neodpustila, len som prižmúrila všetky oči a mám ich našťastie len dve,“ hovorí Ľudmila Šulganová, ktorú bývalí študenti opisujú ako prísnu, ale spravodlivú profesorku. Bola im ako druhá mama. Začínala ale učiť inde a s inou triedou – v Bratislave na Obchodnej akadémii. „Tam som začala učiť 1. septembra 1946. Až potom som odišla do Nitry,“ povedala Ľudmila Šulganová. Len deň pred nitrianskou stretávkou absolvovala stretnutie so svojou bratislavskou triedou – tentokrát po 55. rokoch od maturít.
V jej prvej nitrianskej triede sedelo 36 študentov, jedenásť sa stretnutia po päťdesiatich rokoch nedožilo. Dievčat v triede bolo len osem. „Dievčatá na stavebnú priemyslovku v tých rokoch nechodili, asi sa báli. Boli sme vynikajúci kolektív, všetky tri triedy držali spolu. Sledovali sme sa aj po skončení školy a navzájom si pomáhali. A každých päť rokov sme zvolávali stretnutie,“ povedala Priska Prídavková.
Ako si bývalí študenti spomínajú na priebeh maturít? „Čiastočne stres, veľká komisia, my vyparádené a niečo aj v hlavách,“ skonštatovala Anna Fabianová. „Teraz si človek pri spomienke na strednú školu spomína najradšej na mladosť. Všetko bolo krajšie a jednoduchšie,“ dodala s nostalgiou v hlase. „Na strednú školu má človek vždy najkrajšie spomienky, súvisí to aj s vekom,“ podotkol Jozef Vyskoč. „Ako prebiehajú maturity, sme sa dozvedali od študentov ekonomickej školy, v našej škole nikto pred nami nematuroval, nemal nám kto poradiť,“ povedala Priska Prídavková.
Maturanti si na svoje stredoškolské časy pospomínali na stretnutí v Divadle Andreja Bagara. Znovu sa hromadne stretnú o ďalších päť rokov.
