a a spolupracovníci z univerzity.
Peter Liba sa narodil 27. júna 1931 v Klenove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1968 bol riaditeľom Bibliografického ústavu Matice slovenskej. V sedemdesiatych rokoch odišiel z Martina do Nitry, neskôr sa stal vedúcim katedry slovenčiny. Od roku 1991 bol dekanom Pedagogickej fakulty, od roku 1993 rektorom novokonštituovanej Vysokej školy pedagogickej v Nitre a po roku 1996 rektorom UKF.
„Boli ste dlhé roky rektorom, ja len radovým pedagógom, ale ten hierarchický rozdiel som nikdy nepocítila,“ povedala mu na slávnostnom stretnutí predsedníčka Akademického senátu Filozofickej fakulty UKF Edita Gromová. Profesora Libu opakovane nazvala svojím anjelom strážnym.
„Všeobecne sa predpokladá, že človek po sedemdesiatke nie je schopný základných ľudských úkonov. Nepoužiteľnosť starnúcich ľudí sa u nás stáva ústavným zákonom. Na útechu všetkým starnúcim – teda aj Petrovi Libovi – treba povedať, že starnutie bolo aj vo vyspelých spoločnostiach,“ povedal na stretnutí predseda Slovenského centra PEN klubu Anton Hykisch.
Za spisovateľskú obec sa oslávencovi prihovoril Ladislav Ťažký, ktorý vyzdvihol všetko to, čo Liba spravil pre literatúru a kultúru. Hykisch označil Libu za človeka, ktorý odhalil nelichotivú tvár masového čitateľa: „Už pred dvadsiatimi rokmi Peter Liba avizoval, aké úskalie nás môže čakať po uvoľnení cenzúry, aký katastrofický prepad vkusu zažijeme.“
Liba sa vo svojej tvorbe venoval bibliografickým výskumom, problematike ľudovej literatúry na Slovensku od roku 1848 až do 1918, teórii literárnej komunikácie, semiotike a folkloristike.
