Rodina bývajúca na 11. poschodí paneláku na Chrenovej si prítomnosť myšiarov všimla, keď sa okolo ich balkóna prestali zhlukovať holuby. Dotieravé a premnožené vtáctvo si dovtedy cez balkónové dvere trúflo vojsť aj do spálne. Odkedy sa sokol myšiar nasťahoval na balkón, po holuboch niet ani stopy.
„Staré noviny, na ktorých boli vajíčka, sme preložili do krabice, dali sme do nej baraniu kožu. Samica sedela poctivo na vajíčkach, len na chvíľku si išla zalietať, inak hniezdo neopúšťala. Dokonca aj potravu jej nosil samček, ona sa nenechala ničím rušiť. Naplašila sa, len keď som pohla šnúrou na bielizeň,“ povedala Alexandra Kusyová.
Mladé dravce žerú drobných živočíchov, čo im matka nosí do hniezda. „Raz sme sa zľakli, že nám zožrali nášho škrečka Kristínu, ktorá sa stratila. Našťastie sme ju našli,“ povedala dcéra pani Kusyovej Alexandra.
„Nosíme im seno, ale inak sa o nich nestaráme, aby neskrotli. Mláďatá ďobú z potravy, ktorú ich matka drží v zobáku. Nosí im myši a vtáky,“ povedal otec pani Kusyovej Alexander Horváth. Dodal, že myšiar už na ich balkóne raz bol – pred dvomi rokmi.
Sokol myšiar je sťahovavý vták, veľký asi ako holub. Jeho zásluhou nedochádza k premnoženiu vrabcov. Prilieta v marci a odlieta na jeseň. Je však možné, že jeho mestská populácia sa časom prispôsobí na trvalý pobyt. Sídli vo voľných priestranstvách, často ho však vidieť aj na vysokých budovách a starých vežiach. Samička znáša v apríli štyri až šesť vajíčok, čo je viac ako pri iných druhoch sokolov. Výchova mláďat v hniezde trvá asi mesiac.
