Búrlivé výšiny, ktoré bude mať premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre 17. júna. V inscenácii vystupuje aj režisérova mama Adela Gáborová.
S akými pocitmi sa vraciate do Nitry a do Divadla Andreja Bagara?
Na uliciach stretávam starých známych, spolužiakov zo základnej i strednej školy. Nekompromisným spôsobom mi pripomínajú, že čas pokročil a všetko sa postupne vyvíja. Človek dozrieva, starne. Zabúdam si to uvedomovať, a to ma teší, lebo veľa času trávim v divadle, moja práca je stále iná, prichádzam do kontaktu s novými ľuďmi. V Nitre mám pocit bezpečia. V súbore nitrianskeho divadla je veľa nových mladých hercov, s ktorými som nikdy predtým nerobil. V pripravovanej hre sa predstavia aj herci strednej a staršej generácie.
Počas skúšania hry Búrlivé výšiny ste mladých hercov stihli spoznať. Aká je to generácia?
Veľmi talentovaná. Mladí herci majú v sebe veľa energie. Myslím si, že každý z nich je silnou osobnosťou s vlastným názorom na prácu i život. Nemajú strach ani zábranu sa pred režisérom „otvoriť“. Každý z nich je úplne iný a to je pre divadlo veľká výhoda.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Búrlivé výšiny?
S touto témou som sa už raz stretol pred rokmi v Moravskom divadle v Olomouci, kde som šesť sezón režíroval a ako umelecký šéf zároveň formoval herecký súbor. Vysoká hladina emocionality, silný a sugestívny príbeh, vášeň, láska, zrada a pomsta – to ma na Búrlivých výšinách baví. Herci majú možnosť vytvoriť veľmi zaujímavé a komplikované charaktery postáv, využiť postupy psychologického herectva. Tešil som sa na stretnutie so slovenským herectvom a temperamentom, ktorému je „búrka“ emócií veľmi blízka. Všetky postavy príbehu žijú bohatým vnútorným životom. Mám pocit, že hercov téma oslovila, baví ich to a pracujú s veľkým nasadením.
Čím vás oslovil príbeh autorky Emily Brontëovej?
Najviac ma fascinuje téma Heathcliffovej pomsty, ktorá je nenaplnená, nezmyselná a tak zbytočná. Mimochodom, stretávam veľa žien, ktorých najobľúbenejším románom sú práve Búrlivé výšiny. Niektoré videli filmovú verziu a sú zvedavé, ako sa to všetko odohrá na javisku. Dúfam, že drsná romantika Búrlivých výšin si svojho diváka určite nájde.
Hlavnú úlohu Heathcliffa stvárni Martin Nahálka. Sadla mu táto postava?
Heathcliff je nádherná a veľmi náročná postava. Vývoj od zaľúbeného mladého chlapca až po cynického, psychopatického zrelého muža. To je pre herca veľká výzva. Pre Martina je to určite veľká herecká príležitosť. Brutálnosť Heathcliffovho konania nie je jednoduché vždy pochopiť, ale Maťo sa do toho pustil naplno. To je dôležité.
Aký ste režisér?
To by ste sa mali opýtať skôr hercov. Snažím sa vyprovokovať hercov a naviesť ich na tú správnu cestu, pričom nie je nutné zvyšovať hlas. Postupne rozvíjam ich prácu. Niekedy sú nervózni, že im do toho príliš skáčem. Chápem ich, ale považujem to za vzájomný dialóg. Ako vo vzťahu. Tiež chcete, aby to dobre dopadlo, ale niekedy to aj bolí. Rád spoznávam nových ľudí, ich myslenie, musím byť aj trochu psychológom. Chcem hercov otvoriť a musím vedieť, ako na nich. Na každého platí niečo iné.
Režírujete hru, v ktorej hrá aj vaša mama.
V divadle máme vzťah režisér a herečka a prejavuje sa to tým, že som na ňu rovnako náročný ako na ostatných hercov. Divadelné témy preberáme aj doma, čo je tiež výhodou. Som rád, že mám vedľa seba človeka, ktorý rozumie mne aj divadlu.
Ste pre ňu na javisku autoritou?
V divadle sa hovorí, že režisér a mamička majú vždy pravdu, no ako režisér mám pravdu tento raz ja. Mamička niečo navrhne a keď sa mi to nepáči, tak to zruším. Ak je to dobré, tak to zoberiem.
