tovala späť do Zlatých Moraviec. Protestujúca Ostrihoňová tak urobila po tom, čo ju prijali minister dopravy Pavol Prokopovič a premiér Mikuláš Dzurinda. Od premiéra dostala písomné garancie, že vybudovanie rýchlostnej komunikácie R1 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami sa začne v najskoršom možnom termíne.
„Keď som do Bratislavy išla, myslela som si, že možno aj zomriem a nikto ma neprijme, nikto nevyslyší,“ hovorí Ostrihoňová. O primátorku, čo stanuje na trávniku oproti Úradu vlády, sa ale zaujímali všetky celoslovenské aj niektoré zahraničné médiá, fotili si ju ľudia. Niektorí jej ponúkali džúsy, ďalší nosili teplé oblečenie. Pristavili sa aj takí, čo im na ceste I/65 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami zahynuli príbuzní. Nová cesta by spravila bezpečnejšou aj súčasnú „cestu smrti“.
Na toaletu chodila primátorka do budov, ktoré patria bratislavským vysokým školám. Okrem hladu jej problémy robila zima. „Prvé dva dni ma maximálne boleli vnútornosti, žalúdok, veľmi nepríjemne som znášala chlad. Myslela som si, že zo dňa na deň to bude horšie, ale na moje prekvapenie som na tretí deň nedostatok jedla takmer nepociťovala, organizmus si zvykol,“ hovorí Serafína Ostrihoňová. Začala ju však bolieť hlava, pociťovala slabosť a v pondelok neskoro večer pred živým vystúpením v štúdiu Slovenskej televízie takmer odpadla.
Ani po štyroch dňoch o vode, keď oficiálne ukončila hladovku, nezačala hneď jesť. Lekári ju varovali, aby ostala na ovocných a zeleninových šťavách najmenej toľko dní, koľko hladovala. Svoju stravu konzultovala okrem iného i so synom a jeho manželkou – obaja sú lekári. Dostala tiež radu, aby pila vodu s morskou soľou.
Na piatkové mestské zastupiteľstvo prišla ešte nenajedená. „Slabučká som, ale znášam to,“ povedala. Na aké „normálne“ jedlo sa po dňoch bez akéhokoľvek sústa chystala? „Na mrkvový šalát, nejaké jemné kaše a hustú horúcu čokoládu. Ale až cez víkend.“
Jej prvé kroky doma viedli k soche Božského srdca Ježišovho. Tam položila kytice, čo dostala na svoje narodeniny a na podporu počas svojrázneho protestu. Ešte v utorok podvečer, hneď po príchode do Zlatých Moraviec, sa zastavila na mestskom úrade, nikoho tam ale nenašla. Zamestnanci ju vítali na ďalší deň. „Čo schodík, to jeden môj kolega - zamestnanec. Čakali ma s veľkou kyticou a všetci do jedného mi ďakovali. Boli veľmi ubolení z toho, ako netušili, že sa na úrade zastavím ešte večer, hneď po návrate z Bratislavy. Inak by ma boli počkali na pracovisku,“ tvrdí primátorka.
Ostrihoňová kritizovala, že niektorí starostovia v okolí nebezpečnej cesty smrti sa k problému výstavby rýchlostnej cesty R1 stavajú ľahostajne. Okrem nej nehladoval žiaden z nich.
Hovorca ministerstva dopravy Tomáš Šarluška minulý týždeň oznámil, že ministerstvo nerozumie hladovke primátorky. „Asi sa už zvolebnieva a aj v regiónoch budú voľby,“ poznamenal hovorca.
