Lekári z kožného oddelenia Fakultnej nemocnice v Nitre vyšetrili za jediný deň 68 záujemcov. Odborníci s nastupujúcou letnou sezónou upozorňujú, že dermatologické vyšetrenie by mal absolvovať každý, kto si na tele všimne nečakanú zmenu svojho znamienka. Tá sa dá zistiť jednoduchým pozorovaním vlastného tela.
Varovné príznaky
Lekári vravia, že ideálne a časovo nenáročné je samovyšetrenie, ktoré sa odporúča robiť dva-tri razy ročne. Okrem ľahko dostupných častí tela by sme mali venovať pozornosť napríklad ušiam, lakťom, nechtom, zátylku a bočným častiam stehien.
Pred melanómom existuje niekoľko varovných príznakov. Všimnúť sa dajú voľným okom. Patrí medzi ne predovšetkým vznik novej pigmentovej škvrny alebo náhla zmena znamienka, ktoré už na tele bolo dlhšie. Nebezpečné je, ak sa materské znamienko zväčšuje, nadobúda asymetrický tvar, má nepravidelné okraje, veľkosť väčšiu ako päť milimetrov alebo sa zmení z jednofarebného na viacfarebné.
Agresívny nádor
Ignorovanie zmien materských znamienok môže vyústiť až do maligného melanómu. „Je to veľmi agresívny kožný nádor s vysokou úmrtnosťou. Ak sa diagnóza určí včas, je možné liečiť ho chirurgicky. Ak však začne rásť vertikálne, prerastá hlbšie do zamše a zväčšuje svoju hrúbku, veľmi významne stúpa riziko regionálnych a vzdialených metastáz,“ upozorňuje primárka kožného oddelenia FN v Nitre Eva Vrtíková. „Keď hrúbka melanómu presiahne jeden milimeter, stúpa riziko šírenia nádorových buniek lymfatickou alebo krvnou cestou mimo oblasti primárneho nádoru. Vznikajú tým orgánové metastázy,“ hovorí primárka.
Výskyt maligného melanómu má vzrastajúcu tendenciu na celom svete. Podľa štatistík bolo pred takmer štyridsiatimi rokmi hlásených v priemere 3,3 nových prípadov na stotisíc obyvateľov. Pred pätnástimi rokmi to bolo osem prípadov a v roku 1999 už takmer trinásť.
Najväčší výskyt nových prípadov melanómu zaznamenali v Austrálii a na Novom Zélande. Tam majú približne šesťdesiat nových prípadov a postihnutými sú predovšetkým belosi. Zvýšený výskyt u protinožcov súvisí s ozónovou dierou.
UV žiarenie sa za roky kumuluje
Riziko melanómu rastie napríklad aj nevhodným opaľovaním. Dávka UV žiarenia, ktorú telo počas opaľovania prijíma, sa kumuluje počas niekoľkých rokov. Dlhú dobu tak nemusíme nič spozorovať, nakoniec sa ale môže stať, že lekár objaví na tele melanóm. „Vystavenie sa UV žiareniu patrí popri prítomnosti materských znamienok a genetickej dispozície k preukázateľným rizikovým faktorom vzniku melanómu. Okrem kumulatívnej dávky UV žiarenia sa u iných foriem melanómu uplatňuje skôr jednorazové prudké opálenie až spálenie, najmä v detstve,“ upozorňuje primárka Vrtíková.
Blondiaci sú ohrozenejší
Vystavovanie sa škodlivému UV žiareniu môže spôsobiť patologické kožné zmeny rôzneho stupňa závažnosti. Tým najmenším je spálená koža. Najzávažnejším je melanóm, ktorý môže byť až smrteľný, a iné zhubné nádory kože.
Melanóm predstavuje riziko pre každého. Sú však faktory, ktoré nebezpečenstvo zvyšujú: svetlý kožný fototyp (ľudia so svetlou kožou, vlasmi a modrými očami), genetické vplyvy (veľké množstvo materských znamienok a pieh), spálenie kože (závažné a opakované, predovšetkým pred 15. rokom života), umelé opaľovania UVA žiarením (soláriá). Určiť fototyp sa dá pomerne ľahko. Ako na to, vám poradia v každej dermatologickej ambulancii.
Ako sa opáliť a vyhnúť pritom riziku?
• opaľujte sa postupne, na slnku ostávajte len krátko
• vyhýbajte sa ostrému žiareniu, opaľujte sa radšej v tieni
• použite kvalitné slnečné krémy s ochranou proti UV žiareniu podľa vášho fototypu, krém nanášajte každé dve hodiny
• nevyhýbajte sa ochranným prostriedkom – okuliarom, klobúkom, svetlému a vzdušnému oblečeniu
• žiarenie preniká cez vodu, chráňte sa pred ním aj pri kúpaní v mori či bazéne
• lekári varujú pred opaľovaním medzi 11. – 15. h, vtedy je žiarenie najintenzívnejšie
• pite tekutiny, najlepšie nechladenú vodu
• dermatológovia neodporúčajú návštevu solária
• chráňte si aj pery špeciálnou tyčinkou s ochranou proti UV žiareniu.
