lecký film.
„Názov Spazio Môj znamená Priestor Môj a zvolili sme si ho preto, že slovenské slovo „môj“ sa nám páčilo. Keď sme zistili jeho význam, bolo rozhodnuté,“ uviedla na tlačovej konferencii Elisa Sacchini. Autorky po prvom zhliadnutí Synagógy mali pocit, že sa do jej priestorov hodí film, niečo, čo sa hýbe. „Film trvá približne štyri minúty. S Elenou El Asmar máme spoločný záujem o obraz, preto sme sa rozhodli spojiť výtvarné umenie a film. Chceli sme vytvoriť mentálnu cestu a znázorniť náš pohľad na každodennosť. Súčasťou filmu je aj poézia,“ povedala Valentina Renzi, ktorá vyštudovala film na univerzite vo Florencii. Talianske autorky okrem priateľstva spája aj umenie. Majú spoločnú predstavu prezentácie umenia, hoci tvoria odlišnými štýlmi a vyštudovali rôzne školy. Zhodujú sa aj v spôsobe vyjadrovania. Taliankam sa v Nitre veľmi páči. Prezradili nám, že počas prechádzok po pešej zóne vôbec nevnímajú, že sú v zahraničí. Uvedomia si to až pri nakupovaní, keď im nikto nerozumie.
Prezentáciu skupiny Spazio Môj zabezpečovala Emília Domanová z Malej galérie Akcent. Ako sa s Taliankami zoznámila? „Bola to náhoda. Ako záujemkyne o umenie prišli do našej galérie na výstavu. Automaticky sa o možnosť vystavovať začali zaujímať aj ony. Keďže ide až o päť autoriek a naša galéria je malá nielen názvom, ale aj priestormi, vznikol nápad rozdeliť výstavu do dvoch častí. Jedna prebieha v Synagóge a druhá v Malej galérii Akcent,“ povedala Emília Domanová, ktorú na talianskej tvorbe najviac zaujala spontánnosť a radosť. „Napriek tomu, že ide o moderné umenie, výstavy priniesli do Nitry kúsok Talianska,“ dodala.
Na vernisážach talianskych umelkýň sa podávali kvalitné talianske vína, nechýbala šunka prosciutto, rôzne druhy syra a príjemná talianska hudba.
