Obec Veľký Cetín leží len pätnásť kilometrov juhovýchodne od Nitry. Možno aj lokalita neďaleko krajského mesta prilákala štyri mladé rodiny z Nitry, ktoré prejavili záujem o pripravované nájomné byty. V obci totiž onedlho vyrastie bytovka s 22 nájomnými bytmi pre sociálne slabšie rodiny. Vedenie obce sa aj takto snaží o to, aby dedina s takmer 1700 obyvateľmi zväčša maďarskej národnosti nevymierala. Okrem bytovky sú aktuálne aj ďalšie projekty – do novembra bude kompletne hotový obecný vodovod, začína sa s výstavbou kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Tá poslúži aj susednej Pani.
Pred Tatármi sa ukrývali v močaristých lesoch
Dedina leží v nadmorskej výške 137 metrov na východnom brehu rieky Cetínky. Jej rozloha je 1687 hektárov. Najvyšší bod nájdeme vo vinohradoch medzi Veľkým Cetínom a Paňou, tam je nadmorská výška 209 metrov.
V obci dnes žije asi 1700 ľudí, viac ako osemdesiat percent sa hlási k maďarskej národnosti. Nezamestnaných je 107 ľudí, 42 z nich pracuje v rámci aktivačných prác.
V období Veľkomoravskej ríše bol Veľký Cetín slovanským sídlom. Prvé latinské zmienky o obci pochádzajú z roku 1239. Osídlenie sa spomína pod názvom Cheten, neskôr sa pomenovanie obce viac ráz menilo. Súčasný názov získala v roku 1927. Toto osídlenie patrilo nitrianskemu benediktínskemu kláštoru. Od 16. storočia ho prevzalo ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré ho prenajímalo zemianskym rodinám.
Počas tatárskych vpádov v rokoch 1242-1244 obyvateľstvo veľa trpelo. V tých časoch bol Mlynský les (Malomerdö) močaristou zemou, tu sa ľudia skrývali pred Tatármi. Z týchto čias pochádza podzemná chodba pod Gregorovým domom, ktorá vedie až ku kostolu.
Turkmi dvakrát vypálená
V rokoch 1554 až 1684 panovali v obci Turci, dvakrát ju vypálili. V sedemnástom storočí sa Turci zmocnili aj Nitry a Nových Zámkov, počas tohto obdobia plienili a rabovali všetky dediny v okolí, medzi nimi aj Cetín. O plienení hovoria aj povesti, v obci je známa napríklad povesť o Zulfikárovej hostine.
V dedine boli prvé domy postavené okolo kostola. Tu stála aj fara, na ktorej sa od roku 1632 viedla matrika a bola tu aj prvá škola. V chotári obce stál aj kláštor, dnes z neho nič nezostalo.
Čiernym dňom sa pre dedinu stal 24. júl 1894. O pol jednej vypukol požiar a pre silný vietor bola dedina do dvoch hodín celá v plameňoch. Zostal kostol, fara a pár domcov. Šíreniu ničivého požiaru napomohli slamené strechy a to, že ľudia masť a slaninu skladovali na povalách domov.
Budovu obecného úradu po prvý raz postavili v roku 1912. Starú faru strhli na začiatku 20. storočia. V roku 1903 postavili obyvatelia dediny novú budovu fary.
Vodovod do novembra
V dedine sa v týchto dňoch zavádza obecný vodovod. Pôvodne mali byť domy pripojené na vodovod už dávnejšie, hovorilo o tom uznesenie vlády. To odsúhlasilo financovanie vodovodu a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, keďže Veľký Cetín leží v ochrannom pásme Atómovej elektrárne Mochovce. Výstavba sa vtedy neuskutočnila. „Vypracovali sme projekt v spolupráci so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorá vodovod financuje. Dotiahli sme majetkovoprávne záležitosti a do novembra tohto roku by mal byť vodovod kompletný,“ povedal starosta František Mészáros.
Okrem toho sa má vybudovať kanalizácia. Projekt je rozdelený na dve etapy, v prvej sa odkanalizuje základná škola, predajňa potravín Jednota a budova bývalého obecného úradu.
Celé centrum obce by malo získať kanalizáciu do polovice budúceho roka. „Druhá etapa sa bude robiť priebežne v nasledujúcich rokoch. Záleží to predovšetkým od peňazí, druhá etapa je však náročná nielen finančne, ale aj časovo a počtom účastníkov,“ podotkol starosta.
Súbežne s kanalizáciou sa má vytvoriť čistiareň odpadových vôd. Mikroregionálna čistiareň pokryje aj Paňu, dohromady bude slúžiť asi dvom tisíckam ľudí.
Zrekonštruovali aj obecný úrad
Takto vyzerala budova kultúrneho domu, kde má sídlo aj obecný úrad, v čase, keď vo funkcii pred štyrmi rokmi začínal súčasný starosta František Mészáros (snímka vpravo) a takýto imidž má dnešný dokončený úrad. Okrem pracovníkov úradu a starostu v ňom nájdeme aj veľkú sálu s kapacitou 250 miest a s kuchyňou a sídli tu tiež Bar Fresh. V pôvodnej budove obecného úradu je čitáreň a po rekonštrukcii sa do nej presunie aj pobočka Slovenskej pošty.