Po znížení stavov zrejme príde na rad hormonálna sterilizácia
Nitrianski mestskí poslanci schválili 300-tisíc korún z rezervného fondu na riešenie problému s premnoženými holubmi. Najviac ich vidieť v centre mesta, ktoré znečisťujú a poškodzujú aj historické budovy, najmä bývalú radnicu z roku 1880. Predovšetkým však prenášajú rôzne ochorenia. V súčasnosti rezonuje najmä strach z vtáčej chrípky. Za vyčlenené peniaze by sa mal stav holubov znížiť a zakúpia sa aj technické zábrany, ktoré budú osadené na bývalú radnicu.
Mesto už našlo aj firmu, ktorá bude reguláciu holubov realizovať. Vyberalo z dvoch záujemcov, ktorí mohli svoje ponuky predložiť do začiatku apríla. „Odchyt holubov sa bude robiť mechanickým spôsobom. Do strešných priestorov určených budov budú osadené klietky s návnadou,“ informoval nás Jozef Stančík z oddelenia životného prostredia na mestskom úrade. Dodáva, že odchyt sa začne už v týchto dňoch a potrvá asi tri mesiace. „Zameraný je len na holubov. Všetky ostatné vtáky budú po prípadnom odchyte vypúšťané späť do prírody. Pre vyššiu účinnosť je vhodné, aby občania holuby v meste nekŕmili.“ Jozef Stančík nevylúčil, že po znížení stavov príde na rad hormonálna sterilizácia – aby sa holuby znovu nepremnožili.
V minulosti realizované opatrenia boli prakticky neúčinné. Predvlani bol na budovu bývalej radnice nainštalovaný elektronický odpudzovač – plašič holubov v hodnote päťtisíc korún. Vtáky ho však už po štyroch dňoch ignorovali. Vlani boli na fasáde zo strany Štefánikovej ulice osadené zábrany proti hniezdeniu holubov na rímsach a balkóne. Ochranné pásy s ihlicami stáli 84-tisíc korún. Opäť to zostalo bez väčšieho efektu – holuby si vraj dokážu sadnúť tak, aby sa im vyhli, a dokonca začali ihlice zobákom vytrhávať.
Holuby sa v meste dožívajú väčšinou troch-štyroch rokov. Jeden pár odchová ročne asi 3-6 mláďat. Na tvorbu vajcovej škrupiny potrebujú vápnik, ktorý vyzobávajú z omietky a malty. „Poškodzujú tak pieskovcové stavby a sochy. Ďalšie škody napáchajú svojimi pazúrikmi a trusom. Napríklad bratislavská populácia ho ročne vyprodukuje až stodvanásť ton. Trus zmývaný dažďami je výrazne kyslý, takže rýchlo rozrušuje rôzne - najmä vápnité podklady a urýchľuje ich ďalšiu deštrukciu. Holuby záškodníčia aj na povalách. Vlhkom sa z vrstiev trusu uvoľňujú kyseliny, ktoré môžu po mnohoročnom pôsobení narušiť drevené trámové konštrukcie a znížiť tak ich pevnosť,“ konštatuje Stančík.
Dodáva, že snahy tlmiť početnosť holubov často narážajú na odpor verejnosti. Tá v nich vidí tradičné oživenie denaturalizovaného mestského prostredia. „Ochrancovia stavebných pamiatok, ekonómovia a zdravotníci však majú opačný názor.“
Prenášajú rôzne ochorenia
Mestské holuby roznášajú rôzne choroby a patogény. Aj ich hniezda môžu byť zdrojom výskytu niekoľkých druhov roztočov a parazitov. „Najnápadnejší je takmer centimeter veľký kliešť holubí. Ukrýva sa najčastejšie pod trámami strešných krovov alebo v puklinách stien, kde väčšinou uniká dosahu bežných dezinsekčných postrekov. V byte ho možno objaviť ešte niekoľko rokov po úspešnej likvidácii holubacej populácie. Tento kliešť dokáže šikovne liezť po fasádach, a tak nie je problém, aby sa cez otvorené okná či škáry dostal až do bytu. Holuby prenášajú ornitózu (nakazených 26% ľudí), vtáčiu tuberkulózu (5%), kliešťovú encefalitídu (37%), salmonely (7%), rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu. Posledne uvedenú nákazu prenášajú predovšetkým mačky, ktoré zožerú chorého alebo mŕtveho holuba,“ informuje Jozef Stančík.
- m –
