O tom, že ich snaha nebola zbytočná, svedčí fakt, že ich najstarší syn Michal (18) študuje na konzervatóriu v Bratislave hru na saxofón a Hanka má podľa slov riaditeľky Aleny Vaňovej perspektívu študovať na konzervatóriu violončelo.
„Starať sa o sedem krásnych detí v dnešnej dobe nie je po materiálnej stránke jednoduché, no napriek tomu máme snahu o ich všestranný rozvoj a vzdelanie. Medzi hodnoty, ktoré ľudí obohacujú, nepochybne patrí i príroda, kultúra, umenie a hudba,“ povedal Pavol Kopecký, o ktorom jeho deti svorne a s úsmevom tvrdia, že ich k hre na hudobné nástroje „nútil“. „Zo strany mladších detí chápem, že hra na nástroj je určitou povinnosťou. V istom veku však začnú rozumieť hudobnej reči a sami majú snahu v hudbe napredovať a iniciatívne si priberajú aj ďalšie nástroje. Vždy som chcel, aby deti mali aspoň základné hudobné vzdelanie,“ vysvetlil P. Kopecký. Otec každému potomkovi vybral hudobný nástroj a neskôr si oni pribrali ďalšie.
„Najstarší Michal po ukončení prvého cyklu klavíra v hudobnej škole zistil, že mu hudobná výchova chýba a prihlásil sa na saxofón,“ zapojila sa Alena Kopecká, ktorá hudbu zároveň chápe ako medzinárodný dorozumievací prostriedok. Michal sa venoval aj klavírnej improvizácii a hre na hoboj. „O saxofóne som najskôr nechcel ani počuť, lebo ja skôr inklinujem k renesančnej polyfónii. Časom som pochopil aj krásu saxofónu,“ spomína otec. Michal si saxofón štyri roky požičiaval z hudobnej školy. Na svoj prvý nástroj si bol zarobiť v zahraničí. „Michal je cieľavedomý a darí sa mu. Teraz má prerušené štúdium a je opäť v zahraničí, aby si zarobil na ďalší, kvalitnejší profesionálny saxofón,“ povedal o synovi P. Kopecký.
Desať rokov klavíra a osem rokov priečnej flauty má za sebou najstaršia dcéra Kopeckých Mária (17). „Chodím sa strednú katolícku školu. Na gymnáziu sa od nás očakáva dosť veľa, takže sa musím učiť. S hudobnou výchovou sa to dá skĺbiť. Hru na nástroj beriem ako relax. Flauta mi prirástla k srdcu, preto po ukon-
čení druhého stupňa
navštevujem flautový krúžok,“ povedala Mária, ktorá máva doteraz na javisku trému. Šestnásťročný Pavol si radšej ide namiesto hry na nástroj zašportovať. Nevyhol sa však klavíru, ku ktorému neskôr pribudli spev, trúbka a gitara, ktorej hodiny navštevuje na súkromnej základnej umeleckej škole. „Hovorili mi, že šport a hudba nejdú dohromady, ale ja to stíham,“ konštatoval Pavol.
A ako to u Kopeckých vyzerá, keď sa začne cvičiť? „Keď sa chcem učiť do školy a ostatní cvičia, nemôžem nič robiť, lebo aj tak by ma neposlúchli. Som mladšia. Keď chcem mať pokoj, musím odísť a nájsť si v dome nejaký tichý kútik,“ uviedla Hanka (12), ktorá hrala štyri roky na klavír, a päť rokov sa venuje hre na violončelo. Popritom chodí na spev a je členkou ľudového súboru. „Na violončelo ma prihlásil tatino a teraz ma to už baví,“ podotkla. Riaditeľka Základnej umeleckej školy Jozefa Rosinského v Nitre Alena Vaňová nám prezradila, že Hanke by sa zišlo nové violončelo, lebo to, ktoré si požičiava zo školy, jej nestačí. „Bolo by pre ňu potrebné zakúpiť nové celé violončelo. Hanka má perspektívu študovať na konzervatóriu, často reprezentuje školu a účinkuje aj v cimbalovej muzike,“ uviedla A. Vaňová.
Pavlovi Kopeckému sa prednedávnom naskytla možnosť za finančnej podpory rodiny kúpiť starší hoboj, na ktorom sa bude učiť hrať 9-ročný Matej. Už dva roky hrá na zobcovú flautu. Šesťročná Barborka nám prezradila, že plánuje hrať na husliach, a najmladšia trojročná Janka sa ešte len rozhoduje.
Rodičov sme sa spýtali, či niekedy počas cvičenia detí doma neoľutovali, že ich viedli k hre na hudobné nástroje. „Musím vyzradiť, že s tým cvičením to nie je až také slávne,“ odpovedal otec. Pavol Kopecký si myslí, že hudobné nadanie je už v génoch, lebo v rodine majú niekoľko nadaných muzikantov a spevákov z obidvoch strán. „Ja som ako stredoškolák začal spievať v cirkevných spevokoloch. Na niekoľko rokov som sa musel spevu vzdať kvôli rodine, lebo by som to všetko nestíhal. Pred troma rokmi som sa však k svojej záľube vrátil, navštevujem Slovenský spevácky zbor Adoremus.“
