Nitrianska fakultná nemocnica v ňom nedopadla dobre – spomedzi 110 nemocničných zariadení sa ocitla na 99. mieste, teda dvanásta odspodu.
Vypĺňali dotazníky
Poistenci sa vyjadrovali k správaniu a starostlivosti zo strany personálu, hodnotili kvalitu ubytovania a stravy aj spokojnos so zdravotnou starostlivosou (subjektívny pocit o úspešnosti lie-
by).
Poisova robila prieskum od 27. decembra 2005 do 15. februára 2006 na náhodne vybraných poistencoch, ktorí v priebehu minulého roka absolvovali liečbu v niektorej nemocnici alebo v kúpeľnom zariadení na Slovensku. Oslovila ich písomne a požiadala ich, aby vyplnili dotazník.
Ako sme sa doítali na internetovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisovne, dotazník urený pre poistencov, ktorí sa lieili v nemocnici, obsahoval celkovo štrnásť otázok. „Prvých dvanásť otázok bolo zameraných na hodnotenie nemocničného zariadenia z pohľadu pacienta a ich výsledky tvorili súčasť syntetického indexu hodnotenia nemocnice.“
Všetky indexy nadobúdali hodnoty z intervalu 0 až 100, pričom 100 znamená najväčšiu spokojnosť. Z rebríčka nemocníc sme vyčítali, že súhrnné indexy sa pohybovali v rozmedzí od 94,457 do 73,568.
Obohatia nemocničnú stravu
Nitrianska fakultná nemocnica má súhrnný index 81,414. „Nedopadli sme dobre, výsledok podrobujeme dôkladnej analýze,“ reagoval riaditeľ nemocnice Viktor Žák.
Vedenie nemocnice sa zhodlo, že prieskum medzi zopár náhodne vybranými pacientmi nemôže byť nikdy objektívny. „Ďalšou vecou je, že niekde odpovedalo až 150 ľudí, u nás ich bolo len 76. Ťažko povedať, či je to dosť veľká vzorka, keď sme mali vlani celkom 28 410 hospitalizovaných pacientov,“ zauvažoval Žák. „Pravdou tiež je, že rozdiely medzi indexami jednotlivých nemocníc sú malé. Napriek tomu ma veľmi mrzí, že sme v dolnej časti rebríčka. Urobím všetko pre to, aby sa to zmenilo.“
Pacienti na celom Slovensku hodnotili najhoršie kvalitu nemocničnej stravy – priemerný index dosiahol len 72,55. „Aj my sme dopadli najhoršie práve v tejto oblasti, potom nasledovalo ubytovanie,“ bilancoval Viktor Žák. Námestníčka Ľubica Piesecká dodala, že na gremiálnej porade primárov a vrchných sestier sa už hovorilo o konkrétnych opatreniach. Bude medzi ne patriť aj obohatenie stravy najmä o jogurty a ovocie. „Uvažovalo sa aj o zákuskoch, ale diétna sestra je vyslovene proti tomu, vymyká sa to z racionálnej výživy,“ uviedla Piesecká. Obohatenie stravy si mesačne vyžiada približne o 100-tisíc korún vyššie náklady.
V nitrianskej fakultnej nemocnici majú problém aj s udržaním teploty jedla, pretože oddelenia nie sú v jednom monobloku s kuchyňou, ale sídlia vo viacerých pavilónoch. Kým sa tam strava dostane, klesne vraj jej teplota aj o 20 stupňov. „Budeme to zrejme riešiť tak, že každý pacient dostane svoju porciu v termoporte. Náklady na ich zakúpenie odhadujeme na minimálne 4 milióny korún,“ konštatoval riaditeľ. Námestníčka Melanie Beťková dodala, že dovtedy sa budú aspoň taniere predhrievať v mikrovlnke, ktorá je na každom oddelení. Ak má pacient záujem, môže si v nej aj sám ohriať porciu. Mikrovlnky by vraj preto mali byť voľne prístupné na chodbe. Prax je však iná - na dvoch oddeleniach, ktoré sme minulý týždeň navštívili, ich mali zamknuté v kuchynke. Dôvod je logický: kradne sa. Sestra z I. interného nám povedala, že im približne pred štyrmi rokmi ukradli práve mikrovlnku. Rovnako údajne dopadli na traumatológii. Podobné skúsenosti majú tiež na chirurgii. „Musíme mať pripevnený televízor aj kvety, inak by zmizli. Raz sme dokonca prichytili zlodeja, ako chcel z oddelenia odniesť stoličku. Ukradli nám aj ovládač na televízor, príbory, šálky... A čo zmizne, to musíme zaplatiť,“ zhodli sa zdravotné sestry z chirurgie. Dodali, že každému pacientovi na požiadanie stravu zohrejú.
„Pokiaľ ide o ubytovanie, postupne všetky objekty rekonštruujeme. Momentálne sa púšťame do prerábky poslednej budovy - psychiatrie. Postupne by mala byť na každej klinike aspoň jedna nadštandardná izba,“ informoval riaditeľ Viktor Žák.
Listové zásielky s dotazníkmi boli odoslané viac ako 20-tisíc poistencom VšZP zo všetkých regiónov SR. Dosiahnutá návratnosť bola na úrovni takmer 42%. Do vyhodnotenia bolo započítaných minimálne 67 vrátených a úplne zodpovedaných dotazníkov na jedno zdravotnícke zariadenie. „Prieskum nebol realizovaný u poistencov liečených v detských zariadeniach, psychiatrických ústavoch, zariadeniach pre liečbu drogových závislostí, dialyzačných lôžkových zariadeniach a liečebniach pre dlhodobo chorých, nakoľko u poistencov liečených vo vymenovaných typoch zariadení boli predpokladané úplne odlišné demografické a osobnostné charakteristiky,“ uvádza sa na internetovej stránke VšZP.
