Z jubilanta sa napokon ukázal pomerne čiperný starček, ktorý sa takmer bez problémov dokáže poprechádzať po dome či priedomí. Ešte pred desiatimi rokmi vraj trávil takmer všetok voľný čas v záhrade, v ktorej nebolo jednej burinky. Potom mu však po prechladnutí museli z pľúc odsať vodu. Odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršil. Ondrej Podhorec si napriek vysokému veku ešte teraz zaspomína na chvíle mladosti, najmä na časy, keď chodil za prácou do Francúzska. Bol tam tri a pol roka. Peniaze pre rodinu sa snažil zarobiť aj na stavbách v Brne. „Keď sme si pýtali robotu, tak nám povedali, že ani oni nijakú nemajú, preto sme sa pobrali domov,“ zaspomínal si jubilant.
V živote to nemal ľahké. Pochádzal z dvanásťčlennej rodiny, väčšina súrodencov mu však zomrela ešte v rokoch mladosti. Ako dieťa býval s rodičmi v Máni, odkiaľ chodil do maďarskej školy do Bardoňova. Keď náhodou prišiel do triedy bez dreva na kúrenie, dostal po zadku palicou. Sánkovať sa chodil bosý, lebo nebolo na topánky, vojenskú službu absolvoval na letisku vo Vajnoroch pri Bratislave. Celý život poznal iba ťažkú robotu, napriek tomu sa dožil vysokého veku. Spoločne s manželkou Margitou (zomrela vo veku 70 rokov) vychovali dvoch synov a dcéru. Synovia, žiaľ, zomreli pomerne mladí (32 a 48). Stará sa o neho dcéra Adelina Kubíková. Otcovi dlhé chvíle kráti spevom a dobrou náladou.
Jubilantovi k sviatku prišli zablahoželať piati vnuci a deväť pravnúčat. „Ďakujem Pánu Bohu, že som toľko vydržal na tomto svete,“ hovorí Ondrej Podhorec. Posledného storočného jubilanta mali v Lúčnici nad Žitavou
3. novembra 2003, bol ním Jozef Švec, ďalšou najstaršou obyvateľkou obce je 98-ročná Helena Valentová.
Autor: - si -
