„Urobila som to len tak, zo zábavy,“ hovorí šestnásťročné dievča, ktoré avizovalo aj bombu na železničnej stanici
Polícia už vie, kto avizoval bomby na nitrianskej železničnej stanici, v združenej strednej škole, Základnej škole v Alekšinciach aj v tamojších potravinách. Autorkou všetkých štyroch bombových anonymov bola len šestnásťročná žiačka! V čase, keď telefonovala po prvýkrát, dokonca nemala ani pätnásť!
Vždy ten istý automat
Na stopu priviedol policajtov verejný telefónny automat v Alekšinciach. Práve z neho M. vždy telefonovala. Naposledy vytočila policajnú stopäťdesiatosmičku predminulý piatok. Oznámila, že v Združenej strednej škole na Cintorínskej ulici v Nitre vybuchne bomba. Ide o školu, kde sa M. učí za predavačku. Hneď, ako minulý pondelok nastúpila na prax do istej nitrianskej predajne, prišli si po ňu policajti. „Nečakala som to, myslela som si, že mi to prejde – že na mňa neprídu,“ priznáva M. tichým hlasom. Vraj si dovtedy ani neuvedomila, aké „z toho“ môžu byť problémy.
„Na základe predložených dôkazov a svedeckých výpovedí sa páchateľka k činom priznala. Telefonovala z rozmaru, bez zjavného iného motívu. Vyšetrovateľ ju obvinil z prečinu šírenia poplašnej správy, za ktorý hrozí dospelému páchateľovi trest až do 5 rokov odňatia slobody. U mladistvého sa spravidla trest znižuje na polovicu trestnej sadzby,“ informoval krajský policajný hovorca Miloš Fábry. Na úrade vyšetrovania nám povedali, že si vyžiadajú zrejme aj znalecký posudok psychológa.
V telefóne menila hlas
Žiačka menila v telefóne hlas, napríklad predminulý piatok si policajti mysleli, že volá chlapec. Povedala nám, že si vždy potom prečítala v novinách, čo o bombovom anonyme píšu. Zdôverila sa aj kamarátkam. Ako na to reagovali? „Dobre,“ odpovedá s nefalšovanou úprimnosťou. Nevylučuje, že ak by ju polícia neodhalila, možno by niekam zatelefonovala znovu.
Dátumy, kedy volala na číslo 158, si už presne nepamätá. „Po prvýkrát to bolo ešte na Základnej škole v Alekšinciach, bola som vtedy deviatačka,“ loví v pamäti nenápadná dievčina. Pripomíname jej, že to bolo 29. júna 2004. Žiaci sa už vtedy neučili, známky boli dávno uzatvorené. Aký mala teda zmysel nútená evakuácia školy, ktorú vtedy navštevovala? „Urobila som to len tak, zo zábavy,“ odpovedá M.
Keďže v tom čase ešte nemala pätnásť rokov a nebola trestno-právne zodpovedná, vyšetrovateľ v tejto veci trestné stíhanie zastaví.
To však už neplatí pre druhý anonymný telefonát z januára 2005, ktorým oznámila bombu v predajni v Alekšinciach. Dokonca sa aj pozerala na zásah policajtov, ktorí prehľadávali priestory.
Najväčšie problémy spôsobil v poradí tretí telefonát – 17. februára tohto roku M. nahlásila bombu na nitrianskej železničnej stanici. Vyradila ju tak na niekoľko hodín z prevádzky. Mimochodom, aj ona vraj vtedy cestovala vlakom do Nitry, kvôli vlastnému hláseniu o bombe však musela prestúpiť na autobus. „S kamarátkou sme išli poza školu,“ hovorí bezprostredne. Bol vtedy piatok, rovnako ako 31. marca, keď museli policajti hľadať výbušninu v Združenej strednej škole v Nitre. M. sa podľa vlastných slov prizerala, do školy však v ten deň opäť nešla. Vraj si myslela, že vyučovanie už nebude. Ale bolo a jej pribudli ďalšie neospravedlnené hodiny. „Mám ich dosť,“ konštatuje.
„Zrušené boli len nulté hodiny náboženstva, na ktorých bolo 35 žiakov. Ďalšie vyučovanie sa mohlo začať už o 8.10 hodine,“ upresnil Ján Košovan, riaditeľ Strednej združenej školy na Cintorínskej ulici v Nitre.
Vylúčia ju zo školy?
O prípade bude riaditeľ hovoriť aj s rodičmi žiačky. Jej ďalší osud je v rukách pedagogickej rady. „Úmyselne narušila vyučovanie, je to mimoriadne závažný priestupok. Z našej strany prichádzajú do úvahy len dve možnosti: štvorka zo správania a podmienečné, respektíve okamžité vylúčenie zo školy. Ja osobne sa prikláňam k prvej možnosti,“ dodal Košovan. Prezradil, že žiačku už riešili v súvislosti s absenciami na vyučovaní. Dostala pokarhanie od riaditeľa. „Na druhej strane však musíme vidieť, že problémy s dochádzkou majú aj iní žiaci. Musíme mať na každého rovnaký meter.“
M. je vraj introvertný typ. Aj učitelia zo základnej školy si ju pamätajú ako tichú, nenápadnú a skôr samotársku žiačku. „Dobre sa neučila, ale problémy s ňou neboli. Bola hádam najtichšou žiačkou v škole. Keď som sa od polície dozvedela, že práve ona nahlásila v júni 2004 bombu, prekvapilo ma to. Vždy sme si mysleli, že to bude niekto z našich žiakov, ale na ňu nikto ani nepomyslel,“ povedala nám riaditeľka ZŠ v Alekšinciach Tatiana Korčeková.
„Spravila som somarinu, je mi to ľúto,“ komentuje M. tichým hlasom svoje konanie. Na otázku, ako to chce napraviť, odpovedá, že sa bude snažiť.
