pracovný názov Krivé zrkadlá,“ hovorí Ernest Kocsis, výtvarník, karikaturista a pedagóg.
K umeniu inklinoval už v mladosti, počiatky jeho tvorby karikatúr sú spojené so základnou vojenskou službou. „Slúžil som s Ondrejom Zimkom, dnes už známym maliarom a karikaturistom. Ako vojaci sme si krátili čas kreslením. Urobil som karikatúru svojho nadriadeného a mal som z toho nepríjemnosti. Pod vplyvom tohto zážitku, ale aj preto, že som mal dojem, že to nie je vážne umenie, som sa karikatúre dočasne prestal venovať a oddal som sa športu, najmä atletike,“ spomína.
Po skončení základnej vojenskej služby začal pôsobiť ako učiteľ výtvarnej výchovy. „V šesťdesiatych rokoch chýbali na školách kvalifikovaní učitelia a prijímali aj tých, ktorí mali k predmetu vzťah. Začal som vyučovať, ale chcel som získať kvalifikáciu, preto som vyštudoval výtvarnú výchovu a ruský jazyk na Pedagogickej univerzite v Nitre. Popri zamestnaní som sa venoval maľbe, kresbe a písaniu poviedok.“
V roku 1976 začal pôsobiť na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre, o štyri roky neskôr získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. V súčasnosti vyučuje maľbu, kresbu, grafiku, priestorovú tvorbu, dejiny umenia a didaktiku na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
V roku 1978 mal v Prahe výstavu maľby, so svojou grafikou sa tu prezentoval aj Stanislav Tropp z Banskej Bystrice. „Osemdesiate roky sa niesli v znamení hľadania ciest medzi realistickým prepisom a štylizovanou interpretáciou krajiny. V deväťdesiatych rokoch sa stal mojou obľúbenou technikou popri oleji a akvareli pastel,“ konštatuje Ernest Kocsis. „Do diel som zakomponoval prvky krajiny a životodarné slnko, ktoré sa na niektorých obrazoch mení v ľudské oko. Je to vyjadrenie prítomnosti ľudského fenoménu vo svete prírody,“ vysvetľuje autor. V jeho tvorbe sa začína objavovať aj záujem o figurálne motívy. Okrem maľby sa venuje kresbe miniatúr, písaniu krátkych humorných poviedok, aforizmov, poézii a tiež karikatúre.
„Je to jeden z najmladších umeleckých žánrov, slúži na to, aby sme sa zasmiali, ale v podtexte je vážna kritika na dianie okolo nás,“ hovorí Ernest Kocsis a dodáva, že nedávno prevzal úlohu kurátora výstavy Erotika v poľskej karikatúre v Ponitrianskom múzeu.“
V pedagogickej praxi si spomína na mnohých žiakov, ktorí sú dnes úspešnými odborníkmi. Takými sú autor našich bankoviek Jozef Bubák, veľvyslanec v OSN za Českú republiku Ivan Pintér, ilustrátor detských kníh Gejza Baláž či známa spisovateľka Danka Kapitáňová.
„Jediné, čo som si vždy želal, bolo naučiť deti kreativite,“ konštatuje. „K tomu som viedol aj svojho syna a dve dcéry.“
Vo svojom voľnom čase sa venuje viacerým koníčkom. „Rád čítam literatúru faktu a mojím obľúbeným časopisom je National Geographic. Som tiež vášnivý cestovateľ, mám zmapovanú celú Európu.“
Kedysi aktívne hrával na mandolínu a bendžo. „Milujem hudbu, najmä neworleánsky jazz. Rád si vypočujem ľudovú hudbu, ale aj Mekyho Žbirku, Mariku Gombitovú a Karla Gotta. Čo sa týka vážnej hudby, každý rok chodíme s manželkou na nejaký koncert. Nezabudnuteľné sú pre nás koncerty vo Viedenskej filharmónii i v Salzburgu, kde na hudobných slávnostiach dirigoval svetoznámy Herbert von Karajan.“
