„Na Slovensku ide o málo rozšírené poľovné plemeno,“ hovorí Júlia Ptáčková, kedysi pracovníčka Nitrianskeho informačného systému. Dnes je zbývalej úradníčky chovateľka acvičiteľka weimarov.
„V Nisyse som robila deväť rokov, odišla som kvôli založeniu chovnej stanice. No mesiac nato nám zabili psa. Bola som nahratá,“ vracia sa tri roky dozadu Júlia. Weimara, ktorého nešťastne zastrelil miestny poľovník, si priviezol Jirko Ptáček z Nemecka ešte pred siedmimi rokmi. Dvojmesačné šteniatko menom Aris dostal ako odmenu od majiteľa firmy, pre ktorú roky pracoval. Manželia vtedy bývali v nitrianskom panelákovom byte a ani netušili, že raz budú mať chovnú stanicu.
Ďalšieho weimara - zakladateľa chovu - si Jirko opäť priviezol z Nemecka. Zaplatil za neho takmer tisíc eur. Oficiálne sa volá Orkan von Bärental, domáci ho však premenovali na Arka. „Keď sme s ním boli na love, poľovníci si robili srandu a vykrikovali po ňom: Orgán, k nohe!“ vysvetľuje s úsmevom dôvod premenovania Júlia Ptáčková. Dodáva, že pôvodný majiteľ mal najskôr obavy predať svojho psa na Slovensko. „Hovoril, že on Slovensko nepozná, bál sa, či nechceme Arka na pokusy.“
Mamou šteniatok je Anja pod Vyhliadkou, ktorú Ptáčkovci kúpili na východnom Slovensku. Je dvojnásobnou šampiónkou krásy. „Malí sa narodili 23. januára. Keď-
že ide o druhý vrh v poradí, všetci sa musia volať na B. Novým majiteľom som dala možnosť, aby im meno vymysleli sami. Máme tu Bismarcka, Bruna, Briu, Brendu, Beky...“
Aj chovná stanica v Ivanke pri Nitre má netradičný názov: Od Ptáčkových rybníka. Na pozemku sa totiž nachádza rybník, pri ktorom stál v minulosti mlyn. Psi tu majú 40-árový výbeh. S rybníkom sa spájajú aj rôzne zážitky. „Keď si išiel Jirko po prvý raz zaplávať, Aris ho chcel z vody vytiahnuť. Myslel si, že sa topí. Manžel bol celý doškriabaný,“ spomína si Júlia. Situácia sa neskôr „otočila“ - Jirko musel z vody ťahať štyridsaťkilového psa. „Anja sa išla večer prebehnúť na rybník a prelomil sa pod ňou ľad. Že sa niečo deje, nás upozornil štekot psov. Vybehol som von do mrazu len tak v trenírkach - zachránil som ju v poslednej chvíli, bol to boj o sekundy.“
Hoci majú majitelia Anju poistenú, dostali by v prípade nešťastia len 10-tisíc korún, čo je zlomok skutočnej hodnoty psa. Arka im nepoistili vôbec. „Sú to vzácni psi, v minulosti ich chovali len šľachtici. Malé šteniatko stojí približne 15-tisíc korún,“ hovoria manželia, ktorí sú členmi klubu chovateľov weimarov na Slovensku aj v Nemecku.
Chovnú stanicu chcú Ptáčkovci rozšíriť aj o boloňských psov. Jedného z nich majú dlhé roky doma, je ich maznáčikom. „Maťo je už dôchodca. Zažili sme s ním veľa, dokonca nám možno zachránil život. Bolo to pred rokmi, keď sme cestovali do Nemecka. Hoci inokedy bol v aute pokojný, vtedy stále otravoval, chcel, aby sme zastavili. Len vďaka tomu sme sa nestali účastníkmi hromadnej havárie, pri ktorej sa zrazilo 130 áut.“
