Na veľkonočné vajíčka lepí trojrozmerné kvietky a lístky, vyrobené z modelovacej hmoty
Učiteľka v materskej škole Iveta Somolányiová si dala „patentovať“ výzdobu veľkonočných fúkaných vajíčok. Lepí na ne trojrozmerné kvietky a lístky, ručne vyrobené z modelovacej hmoty. Nápad na netradičné kraslice dostala, keď prechádzala okolo cukrárne. „Vo výklade som videla tortu. Napadlo ma, prečo by tak nemohli byť vyzdobené aj vajíčka,“ hovorí pani Iveta z Pohraníc, ktorá učí škôlkarov v MŠ Piaristickej v Nitre.
Svoj nápad si dala zapísať na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici - ako úžitkový vzor. Okrem toho má aj osvedčenie o zápise dizajnu. To znamená, že má chránenú nielen samotnú techniku výzdoby, ale aj dizajn kraslice. Spolu s poplatkami do tejto ochrany investovala asi 15-tisíc korún. Preto ju mrzelo, keď v jednej nitrianskej predajni videla predávať rovnaké kraslice, aké vyrába ona. „Nevadí mi, keď si ich robia ženy doma - pre svoju potrebu. Ale keď niekto zarába na nápade, ktorý mám chránený, to je niečo iné. Upozornila som na to predavačku, no „odpinpongovala“ ma. Môžem sa obrátiť na Úrad priemyselného vlastníctva, ktorý predajňu vyzve, aby takéto kraslice nepredávala. Ak to nebudú akceptovať, mohla by som žiadať peniaze.“
Pani Iveta hovorí, že jej nápadom boli za bývalého režimu aj dierkované vajíčka. Tie si však chrániť nedala - namiesto toho ich ponúkla organizácii, ktorá sa zaoberala ľudovými výrobkami. „Povedali mi, že na to majú svojich ľudí. Nakoniec začali môj nápad realizovať bezo mňa,“ konštatuje bez trpkosti v hlase učiteľka.
Malé umelecké dielka, ktoré má chránené na patentovom úrade, vyrába už štvrtý rok. „Zo začiatku som jednu kraslicu zdobila aj hodinu, teraz to už stíham za polovičný čas. Najdlhšie mi trvá výroba kvietkov a lístkov - každý jeden lupienok formujem v rukách. Keď hmota vyschne, nalepujem ich na škrupinu pinzetou.“
Ešte pred samotným zdobením vyfúknuté vajíčka dvanásť hodín dezinfikuje - máča ich v savovej vode. Potom ich natrie základnou farbou. „Napríklad pštrosie vajce som natierala bordovou až osemkrát. Používam ekologické farby. Mojou srdcovkou je staroružová. Vlani medzi zákazníkmi najviac „išli“ oranžová, červená a jablkovozelená, ale aj pastelová fialová.“
Najviac si pani Iveta cení prototyp - svoje prvé vajíčko vyzdobené trojrozmernou kvetinkou. „Najskôr som ho dala mame, ktorá ho darovala sestričke v medicínskom centre. Keď som tam bola pred dvomi rokmi, viselo na stene. Hoci už bolo vyblednuté, z nostalgie som si ho vypýtala - namiesto neho som priniesla iné, nové,“ spomína si s úsmevom.
Vlani vyrobila pani Iveta až 1500 kraslíc, veľa z nich rozdala zadarmo - len tak, pre radosť. Predávala ich aj pred nitrianskym hypermarketom, kde sa pri nej zastavil poslanec Heriban. „Poradil mi, aby som zaučila ženy a spustila manufaktúrnu výrobu. Ktovie, možno niečo v budúcnosti vymyslím,“ zauvažuje pani Iveta. Tento rok nemala veľa času, preto je vajíčok určených na predaj menej ako vlani. Polievačom, ktorí prídu do rodiny Somolányiovcov, sa však netradičné kraslice určite ujdú.
