„Nepamätám si, že by som ako dieťa túžila byť lekárkou. Štúdium medicíny bolo akýmsi logickým vyústením môjho záujmu o prírodné vedy, najmä chémiu a biológiu,“ hovorí detská lekárka Lýdia Jančíková.
Navštevovala Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Nitre a pri voľbe vysokej školy a budúceho povolania padol jej výber na štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Z našej triedy prijali na medicínu viacero spolužiakov a všetci sme v roku 1976 štúdium ukončili. Popri všeobecnom a zubnom lekárstve bola pediatria samostatným odborom. V ňom som sa špecializovala aj ja. Dnes už samostatne neexistuje, čo je podľa mňa veľká škoda,“ dodáva.
Po skončení medicíny začala vykonávať prax na detskom oddelení v nemocnici v Nitre. Po troch rokoch praxe, ktoré boli prípravou na atestácie, si zvolila prácu obvodnej praktickej lekárky. Ako prvá zakladala v roku 1981 spolu s doktorkou Vilmou Karakovou detskú ambulanciu na sídlisku Klokočina. „Keď si na to spomínam dnes, s odstupom času, pripadá mi to ako nejaký film. Ambulanciou bol byt na Bellovej ulici, ktorý na tieto účely pridelilo Mesto. Chrenová už vtedy mala svoje zdravotné stredisko. V provizórnej ambulancii sme nemali telefón, iba vysielačku a ku každej patrilo asi dvetisíc detí. Za jeden deň sme ošetrovali až osemdesiat malých pacientov, mamičky s deťmi sa nezmestili ani do chodby. Boli to pre mňa veľká škola života a dobrá skúsenosť.“
Neskôr sa podmienky zlepšili a dostali aj nové priestory. Z Klokočiny odišla robiť odbornú lekárku a aj školskú zdravotnú službu do strediska na Chrenovej. „Bola to okresná funkcia, v súčasnosti už takáto pozícia neexistuje. Pracovala som so skúsenou sestričkou Antóniou Sovišovou a starali sme sa o školské a predškolské zariadenia. Neskôr, v deväťdesiatych rokoch, nám pridelili aj dorast,“ spomína. V roku 1995 sa stali neštátnym zdravotným zariadením viazaným na poisťovňu.
Detský lekár poskytuje primárnu starostlivosť, čo znamená, že je v prvom kontakte s dieťaťom aj jeho rodičom. „Sme prepojení na novorodenecké oddelenie. Keď sa dieťatko narodí, jeho obvodný lekár je o tom informovaný a rodič sa má do
24 hodín prihlásiť. Nemôže sa stať, že sa novorodenec stratí z dohľadu. Deti pravidelne očkujeme a hoci sa zmenil spôsob zaobstarávania očkovacích látok, poisťovňa ich prepláca a doteraz máme výborný systém očkovania,“ konštatuje.
V súčasnosti majú pediatri možnosť urobiť si atestácie a certifikáty, aby mohli poskytovať služby pre deti až do 28 rokov. Lýdia Jančíková získala certifikát na vykonávanie takejto praxe a poskytuje ju vo svojej ambulancii spolu so zdravotnou sestričkou Norou Darnadiovou. Okrem tejto práce prevádzkuje detskú pohotovosť na Špitálskej ulici. „Bola som jednou z prvých na Slovensku, ktorí sa na to dali, a mnohí sa so mnou prišli o takejto organizácii poradiť. Myslím si, že jednotný systém prevádzkovania pohotovosti neexistuje. V malých mestách sa to finančne nedá zvládnuť, muselo by na tom participovať mesto. Naši lekári túto službu vnímajú ako svoju povinnosť,“ hovorí Lýdia Jančíková.
Popri práci si nájde čas na svoju záhradku a kvety. „Deti mám už dospelé, dcéra Lýdia je architektka a aj syn Eduard študuje túto oblasť. Naším miláčikom je kokeršpaniel James Bond a hoci má už šesť rokov, správa sa ako šteniatko. Stará sa o neho najmä mamička, ktorá je ešte vo svojich 76 rokoch vitálna.“
Lýdia Jančíková zdedila po mame dobrý vzťah k vareniu. Jej záľubou je návšteva Spolku priateľov tretieho tisícročia. „Je to stretnutie priateľov, ktorí filozofujú o živote. Tiež rada čítam knihy od Borisa Filana, Roberta Fulghuma a milujem muzikál. Desať rokov som navštevovala ľudovú školu umenia, hru na klavíri ma učila vynikajúca učiteľka Alica Saubererová, ktorú poznajú mnohí Nitrania.“
Zdrojom nových informácií a oddychu sú pre ňu odborné časopisy, medzi nimi aj Medical practice. „Dozviem sa z neho všetko, čo sa deje v oblasti pediatrie. Vždy tu nájdem zaujímavé rozhovory s odborníkmi z tejto oblasti. Mnohí z nich sú moji priatelia.“
