Priamo na námestí stálo trinásť policajných áut. Podľa krajského policajného hovorcu Miloša Fábryho polícia očakávala viac účastníkov, preto sa snažili pripraviť sa na všetky možné situácie. Zasahovať však nemuseli.
Niektorí z „demonštrantov“ mali na sebe bombery, kapsáčové nohavice a kanady, nakrátko ostrihané hlavy si kryli kapucňami. Ľudia na pešej zóne im ustupovali. Niesli transparenty s nápismi ako „my patríme tejto krajine – táto krajina patrí nám, no bez drog“, alebo „viac než násilie zabíjajú vaše deti drogy“. Pochod chcel byť protidrogový, zložením skupiny však vzbudzoval rozpaky.
Na námestí odznelo niekoľko prejavov. Jedna z čítajúcich svoju reč prerušila, keď ju novinári fotili a otočila sa im chrbtom. „Čo sa hanbíš?“ zakričal na ňu jeden z protestujúcich.
V dave sa tesne pred ukončením akcie zrútil na zem chlapec. Škaredo si pri páde poranil tvár. Na nohy mu pomáhali kamaráti aj policajti, jeden z nich dal pokyn, aby zavolali záchranku. Mal podozrenie, že môže ísť o epileptický záchvat. Chlapec sa postavil, po chvíľke však odpadol znovu.
Organizátori skupinu po dvadsiatich minútach vyzvali na rozchod. „Keď pôjdete na vlak alebo autobus, choďte po skupinkách, môžu na vás zaútočiť extrémni ľavičiari, ktorí sú v meste. Nedajte sa napadnúť,“ vyzývali ich.
Pochod sa skončil asi o pol siedmej večer, skupinky sa rozišli po meste, niektoré odišli na stanicu. Polícia nezaznamenala narušenie verejného poriadku.
