Pamäť neslúži ako nedávno, ale to dobré, šľachetné srdce bije... To sú slová, ktoré na Obecnom úrade v Sľažanoch v okrese Zlaté Moravce povedal starosta Štefan Podhorský. Adresoval ich najstaršiemu obyvateľovi obce. Desiaty krížik si vo svojom živote minulý týždeň zapísal Július Rajtar.
Sľažany s asi 1700 obyvateľmi už mali občana, čo sa dožil stovky. „Bol to Júliusov menovec, Rudolf Rajtar. Dnes už zosnulý pán oslavoval v roku 2002 neuveriteľných 103 rokov,“ povedal starosta Štefan Podhorský. „Štafetu“ v dlhovekosti po ňom prevzal Július, ktorý je dnes najstarším obyvateľom v dedine.
Petrovi a Kataríne Rajtarovým sa 6. marca 1906 narodil prvorodený syn Július. Mal štyroch súrodencov, traja z nich ešte ako deti zomreli. Jeho brat Peter sa stal kňazom.
Celý život pracoval Július ako gazda, choval kravy i kone a až do vyvlastňovania obrábal niekoľko hektárov pôdy. Miloval vinohrady a včely, o ktoré sa staral vo voľnom čase. Prevzal tým tradíciu, ktorú začal jeho otec Peter. Vínu Július holdoval až do osemdesiatky, vypil aj liter denne. Dnes ho už piť nemôže, zato štamperlík iného alkoholu si neodpustí.
V mladosti rád chodieval na výlety, Slovensko má pochodené celé. Oženil sa v roku 1927, za manželku si vzal Teréziu Hrúzikovú, s ktorou mal dve deti – Máriu a Pavla. Dcéra bola rehoľnou sestrou a za komunizmu si toho vytrpela riadne. Dnes sa stará o otca. Syn bol horským vodcom a v tomto roku oslávi sedemdesiatku, čo pre rodinu predstavuje oslavu ďalšieho pekného a okrúhleho výročia. Dlhovekosť majú Rajtaroví v rodine, mama Júliusa sa dožila deväťdesiatky.
Július v obci nemá rovesníka. Už tridsať rokov žije bez manželky. Ako to prežíva? „On je dosť veselá nátura, vždy bol spokojný človek. Okrem toho má pri sebe rodinu – dve deti, štyroch vnukov a päť pravnúčat,“ povedal o svojom starom otcovi Peter Rajtar. „Vždy bol optimista, plný elánu a veselý, celá dedina ho mala rada,“ tvrdí dcéra oslávenca, rehoľná sestra Mária.
Pri živote Júliusa udržiaval vinohrad, ešte pred desiatimi rokmi ho susedia mohli vidieť na záhrade s motykou v ruke. Za svoje vína dostával rôzne ocenenia. Dnes sa oňho stará rodina. „Starký nerobí rozdiel medzi nocou a dňom, keď je hladný, naje sa, keď sa mu chce spať, spí. Život si prispôsobuje svojim potrebám. Občas si zájde aj do obchodu kúpiť pivko alebo salámu, zastaví sa aj v krčme. Väčšie zdravotné problémy nemá, berie len tabletky na dýchanie a slabšie počuje,“ povedal vnuk Peter. Július sa dodnes zaujíma o dianie v dedine aj na Slovensku. Rád pozerá telenovely. Dôvod? Krásne ženy. Chlapa v sebe nezaprie ani v stovke.
