Rozhodnutie napadli pamiatkari, lebo nesúhlasili so zbúraním šiestich objektov. Mesto nemalo ani stanovisko Obvodného úradu životného prostredia. Krajský stavebný úrad v Nitre teraz skúma, či bol vydaním búracieho povolenia porušený zákon. Tento týždeň vydal predbežné opatrenie, ktorým zastavil búranie všetkých stavieb nitrianskych mlynov v pamiatkovej zóne.
Konateľ spoločnosti Nitramex, čo vlastní spoločnosť Invest Šaľa, ktorej mlyny patria, povedal, že predbežné opatrenie nedostali.
Rozhodnutie o povolení búracích prác podpísal nitriansky primátor Ferdinand Vítek. „Pri stovkách rozhodnutí nemôžem zodpovedať za každý údaj v nich, spolieham sa na odborných pracovníkov. Počkám si na písomné stanovisko Krajského stavebného úradu a zistím, či náš stavebný úrad pochybil a kto za to nesie zodpovednosť.“
Mlyny sa nachádzajú takmer na dvojhektárovej ploche v centre mesta a asi desať rokov sú už prázdne. Je v nich 23 objektov. Pamiatkari niektoré navrhli do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Vedúci odboru stavebného poriadku Pavol Lomen povedal, že pamiatkarov pozvali na ústne pojednávanie, kde mohli dať pripomienky, ale neprišli. Nevyjadrili sa v lehote danej správnym poriadkom. Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Anna Valeková a prednosta Krajského stavebného úradu František Halás tvrdia, že mesto sa v prípade búrania objektu v pamiatkovej zóne nemalo riadiť lehotami správneho poriadku a malo čakať na stanoviská všetkých úradov. „Vyplýva to zo zákona o ochrane pamiatkového fondu. Pozvanie na ústne pojednávanie nám prišlo v čase novoročných dovoleniek. Ešte pred Vianocami sme poslali mestu oznámenie, že sa vyjadríme v predĺženej lehote 60 dní,“ povedala riaditeľka Valeková, ktorá dala podklady k prípadu na vedomie prokuratúre. Dnes je však už zrejmé, že kým sa úradníci a pamiatkari dohadujú, s búracími prácami sa začalo.
Históriu mlynov v Nitre začal písať v roku 1863 veľkomlyn Arpád. Zakrátko zanikol a jeho prevádzku obnovil viedenský podnikateľ Arnošt Back. Po požiari v roku 1922, kedy vyhorela prvá budova parného mlyna, ho do dnešnej podoby prestaval staviteľ Ján Tomaschek, ktorý sa v Nitre podpísal aj pod budovu súdu, banku na Radlinskej či sirotinec pod Kalváriou, kde sídli polícia. V roku 1935 mlyn vlastnila účastinná spoločnosť Nitrianske mlyny a lúparne. K architektonicky zaujímavým objektom funkcionalistickej priemyselnej architektúry sa radí najmä železobetónové silo s výškou 33 metrov.
Podľa projektu sa na mieste mlynov preinvestujú dve miliardy korún do polyfunkčného preskleného obchodného a rekreačného centra.
Podľa staviteľa sa tu počíta s parkoviskom pre 750 áut a je pravdepodobné, že tu bude aj klzisko. Na snímke vľavo hore je fotografia, ktorá dokumentuje, ako vyzerali mlyny krátko pred požiarom v roku 1922, vedľa je pohľad na mlyny z februára 2006. Vľavo dole je súčasný pohľad na búracie práce, vedľa vizuál preskleného polyfunkčného objektu.
