„Nemám konkrétne vytýčené, čo chcem maľovať, impulz príde ku mne vždy nečakane -v podobe nejakého motívu, ktorý už iba rozvíjam a dotváram. Vtedy vznikajú z môjho pohľadu najzaujímavejšie diela,“ hovorí maliarka Zuzana Ondrušková.
K maľovaniu sa dostala už v materskej škole. „Pamätám sa, že vždy som bola obklopená rôznymi obrázkami, papiermi a farbičkami. Nikto ma nemusel nahovárať ani viesť k tejto záľube, jednoducho ma to priťahovalo.“
Záujem o maľovanie vyústil zápisom do vtedajšej Ľudovej školy umenia v Topoľčanoch. „Nastúpila som do prvého stupňa, kde sa ma ujala pani učiteľka Horvátová.“
Po skončení ôsmeho ročníka základnej školy urobila prijímacie pohovory na Školu úžitkového výtvarníctva v Bratislave, odbor textil. „V prvých dvoch ročníkoch sme sa venovali dizajnu a voľnému textilu. Naša práca sa týkala návrhov na látky. Postupne sme sa vo vyšších ročníkoch začali zaoberať odevným návrhárstvom,“ spomína Zuzana Ondrušková.
Po absolvovaní strednej školy pokračovala v odbore textil na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave. „Neustále ma však fascinovalo maľovanie, preto som oslovila odborníka na maľbu, akademického maliara Jána Bergera, a ukázala mu svoje obrazy. Po prvom ročníku som sa definitívne rozhodla prestúpiť na komornú maľbu.“
Po skončení vysokoškolského štúdia sa vrátila do Topoľčian, kde prijala miesto učiteľky kresby na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša. Po roku pôsobenia v škole ju zastihlo najkrajšie obdobie v živote ženy. „Narodil sa mi malý Ivanko. Bolo to pred tromi rokmi, a tým sa zmenil aj môj život. Do školy som sa už nevrátila. Keď mal malý jeden a pol roka, otvorila som si v Nitre svoj vlastný ateliér. Odvtedy sa venujem výlučne maľbe,“ dodáva. „Na vysokej škole sme pracovali podľa tém, ktoré sme mali vopred na daný semester určené. Ja som však najviac inklinovala k ľudskej figúre, či už k portrétom, alebo ženským aktom,“ hovorí Zuzana Ondrušková.
Najobľúbenejšou technikou autorky je olejomaľba na plátne. Jej práce dýchajú odvážnymi kompozíciami, ktoré sú plné teplých a sýtych farebných tónov. „Vo svojom ateliéri ponúkam vlastnú tvorbu. Robím aj portréty na objednávku. Naposledy som portrétovala Viktora Vikora, majiteľa stavebnej firmy Dynamik,“ prezrádza.
Okrem figurálnej maľby vytvára kvetinové motívy, zátišia a voľné abstraktné témy. „Mala som obdobie, kedy som sa nechala inšpirovať starožitnosťami. Uchvátili ma starodávne barokové sošky anjelov a urobila som sériu siedmich obrazov. Občas ma niektorý motív natoľko zaujme, že ho v ďalších obrazoch dotváram a vytvorím z nich kolekciu.“ Zuzana Ondrušková hovorí, že nápady k nej prichádzajú nečakane. „Niekedy sa však dám inšpirovať aj zaujímavou knihou. Tak vznikol obraz s motívom kultových mexických masiek.“
Tiež zdôrazňuje, že v súčasnosti chýba mladým umelcom manažér. „Nemá nám kto sprostredkovať predaj obrazov, dopyt je iba po známych menách. Môžem si tvoriť pre seba, čo ja aj robím. Maľovanie je však finančne náročné, ako minimálne potrebujete špeciálne farby, plátno a štetce. Preto sa v poslednej dobe začínam venovať aj sprostredkovaniu nehnuteľností.“
Svoj voľný čas venuje predovšetkým rodine.
„S manželom berieme Ivanka na prechádzky a nedávno sme ho vzali do bábkového divadla, na predstavenie Pinoccio. Pozorujeme, že náš malý má vzťah k maľovaniu, čo teší predovšetkým mňa,“ konštatuje s úsmevom Zuzana Ondrušková.
O sebe prezrádza, že má rada divadlo, naposledy videli s manželom predstavenie Adam Šangala. „Mám však ešte jednu záľubu, a tou je počúvanie opery. Milujem spev gréckej umelkyne Marie Callas. Čo sa týka výtvarného umenia, nemám nijaké idoly. Kráčam vlastnou cestou.“
