Na časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť vyzval zdravotnícke zariadenia Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Reaguje tak na snahu riaditeľov dosiahnuť vyrovnané hospodárenie znižovaním zárobkovej úrovne zamestnancov. „Takáto prax je charakteristická pri rokovaniach o podnikových kolektívnych zmluvách na rok 2006, ale aj pre rokovanie o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa,“ uvádza sa vo vyhlásení slovenského odborového zväzu.
„My máme kolektívnu zmluvu podpísanú do 30. júna, potom sa má nitrianska nemocnica pretransformovať na akciovú spoločnosť. Hrozí, že sa platové podmienky ešte zhoršia,“ povedala nám predsedníčka odborovej organizácie Helena Geršiová. Už dnes patria mzdy v rezorte zdravotníctva medzi najnižšie v národnom hospodárstve. „Konkrétne v nitrianskej nemocnici je priemerný hrubý plat 16 500 korún. Sestra zarába v priemere vyše 15-tisíc, lekár 23-tisíc bez služieb, so službami je to okolo 29-tisíc,“ uviedol riaditeľ Viktor Žák.
Zamestnanci sú od júna 2005 odmeňovaní podľa nového mzdového poriadku. Ten už nevychádza zo zákona o verejnej službe, ale zo zákonníka práce, čo sa u viacerých zdravotníkov prejavilo poklesom mzdy. „Vyrovnali sme im ju osobným príplatkom,“ tvrdí riaditeľ. Táto situácia mala podľa kolektívnej zmluvy trvať minimálne tri mesiace. Podľa riaditeľa sa budú mzdy dorovnávať až do konca júna 2006. „Vzhľadom na to, že sa máme k 1. júlu transformovať na akciovú spoločnosť, dohodli sme sa, že to dovtedy ponecháme v platnosti. Ale vstúpili sme do kolektívneho vyjednávania s odbormi o novej zmluve.“
Viktor Žák tvrdí, že vedenie nemocnice nemá zámer znižovať mzdy. „Naopak, hľadáme motivačné prvky u tých oddelení, ktoré sú ekonomicky dobré, aby motivovali tie, ktoré sú ekonomicky slabšie. Druhá vec je, že je všeobecný nedostatok peňazí a stojíme pred dilemou – buď dáme na platy, alebo na lieky, alebo sa budeme zadlžovať. Financie pre nemocnice veľkého typu, ktoré robia náročné výkony, sú neprimerane nízke.“ Riaditeľ dodal, že už rokovali aj s firmou, ktorá chcela v nemocnici zaviesť vnútorný chozrasčot. „Zamestnanci to ale viac-menej odmietli. Pravdupovediac, tento systém funguje len v jednej nemocnici na Slovensku - v Dolnom Kubíne. Boli sa tam pozrieť odborári aj ľudia z vedenia nemocnice a nepovažujú to za ten pravý systém.“
Cesta k vyrovnanému hospodáreniu nevedie ani cez znižovanie počtu zamestnancov. „My nemáme prezamestnanosť, prepúšťať nie je koho. Práve naopak, pociťujeme nedostatok sestier. Predtým ich u nás malo prihlášky aj sedemdesiat, teraz telefonujeme po celom kraji, aby sme nejakú získali.“ Mnohé sestry odišli za lepším zárobkom do zahraničia, problém je vraj aj v tom, že sa od nich vyžaduje ďalšie vzdelanie. „Nároky sú vysoké. Dĺžka ďalšieho štúdia absolventky strednej zdravotnej školy sa rovná štúdiu medicíny,“ vysvetľuje Helena Geršiová.
