Dostal sa totiž až do šiesteho kola a nahral slušných 80-tisíc korún. Naposledy ho diváci videli na obrazovke minulú stredu. „Pomýlil som si jeden židovský sviatok a urobil som chybu aj v tom, že som išiel do vysokých čísiel,“ hovorí 45-ročný rodák zo Žiliny o svojom vypadnutí zo súťaže.
Relácia na nakrúca s niekoľkotýždňovým predstihom, takže to, čo diváci sledovali v stredu, zažil Vladimír ešte začiatkom februára. Ako dopadol, však vopred neprezradil ani manželke: „Povedal som jej, nech si to pozrie v televízii.“ Vyhranú hotovosť zatiaľ doma nemá – vraj ju dostane až po troch mesiacoch.
Už v prvom kole nahral Vladimír 56-tisíc korún, čo sa podarí len málokomu. „Kameraman mi hneď povedal, že on by zobral peniaze a viac by neriskoval. Ja som polovicu obetoval a išiel som do ďalšieho kola. Vôbec som neuvažoval nad tým, že skončím. Ja som tam nešiel pre peniaze, na nich mi vôbec nezáležalo - mňa to vyslovene bavilo,“ konštatuje vyštudovaný historik – archivár, ktorý už dvadsať rokov pracuje v Ponitrianskom múzeu.
Hovorí, že sa pred súťažou vôbec nepripravoval. „Človek sa za taký krátky čas aj tak nič nenaučí – buď viete, alebo neviete. Keď som predtým sledoval Riskuj! v televízii, robil som si čiarky - vyšlo mi, že viem odpovede na približne 85 percent otázok. Povedal som si, že s tým sa už dá dačo urobiť.“ Vladimír dodáva, že sa vôbec „nechytá“ na hercov. „Nerozoznám Renée Zellweger od Brada Pitta. A zo športovcov poznám jedine Davida Beckhama,“ smeje sa. Oveľa viac ho však ako historika trápi, že si v súťaži nespomenul na Nantský edikt. „Na odpoveď je pár sekúnd, vyfučalo mi to. Mal som to vedieť!“
Kamery ho vraj neznervózňovali, vôbec si ich neuvedomoval. „Bral som to v pohode, nemal som trému ani stres – možno aj preto, že mi nezáležalo na tom, či vyhrám. Chcel som sa tam udržať, lebo tam bolo fajn. Jedenástich súperov som vyradil, dvanásty vyradil mňa. V prvom rade chlapec v poslednom kole dokázal veľmi rýchlo klikať, takže som sa nedostal k tým otázkam, ktoré som vedel. A v druhom rade som povedal zopár blbostí, ktoré som nemal.“
Vladimír nevylučuje, že sa ešte do nejakej vedomostnej súťaže prihlási. V minulosti už niekoľkokrát volal do Milionára, no nevybrali ho. „Tam je to skôr na náhode. Ale keď sa esemeskou prihlásite do Riskuj! a niečo viete, vyberú vás. Súťaž je dosť náročná - môžete nahrať aj 200-tisíc bodov, a odídete bez koruny.“ Ťažký bol aj konkurz, ktorý Vladimír absolvoval ešte v septembri. Na nakrúcanie ho pozvali začiatkom januára: „Nešiel som. Bola snehová kalamita a ani termín mi nevyhovoval. Tak ma presunuli na začiatok februára. Naraz sa natáčalo päť kôl, v každom bolo 36 otázok.“
Vladimír hovorí, že nestávkuje, hoci pred rokmi vyhral v Niké 40-tisíc korún československých. „Tipol som vtedy nejaký tenisový zápas - ani som nevedel, kto je kto...“ A na čo použije výhru z vedomostnej súťaže Riskuj? Odpovedal nám s humorom jemu vlastným: „V Mojmírovciach chcem zhlobiť nejakú búdu – zrejme kúpim dáku tepelnú izoláciu.“ Pod búdou myslí rodinný domček, do ktorého sa chce raz s manželkou, dvomi synmi a množstvom zvierat nasťahovať. „Mladší syn (bude mať 18) je matematik, starší (20) chovateľ. Mám vám vymenovať, čo všetko chová? Psa, králika, kanárika, škrečka, ryby, žaby, exotický hmyz, korytnačku vodnú a fretku - to je to najsmradľavejšie, čo ste kedy videli. Druhý syn má tiež škrečka a korelu,“ prezradil nám Vladimír, ktorého „srdcovkou“ je stredovek. V múzeu má na starosti mince a staré zbrane.
