Na Slovensko sa Gerlinde dostala v roku 1961, aby v Bratislave študovala farmáciu. „Na fakultách v Berlíne nebolo dosť miesta. Prišla som sem a v Senci absolvovala polročný jazykový kurz. Potom som sa presunula do Bratislavy a zistila, že aj tak nič nerozumiem,“ zasmiala sa. Cudzo sa však necítila, pretože z Nemecka mala 35 spolužiakov. Za manžela má Slováka, zoznámili sa na fakulte. Napriek tomu, že študovala farmáciu, zaujímala sa vždy aj o umenie. Podobne ako jej terajšia spolužiačka Katarína Lavrincová. „Obe sme viac na teoretické prednášky ako na tvorbu umeleckých diel. Mám rada umenie, len ho neviem tvoriť,“ povedala Katarína Lavrincová. Sama sa označuje „skôr za konzumentku umenia“.
Túžba po ďalšom vzdelávaní bola hlavnou motiváciou, prečo sa Gerlinde aj Katarína prihlásili na Univerzitu tretieho veku. Vo svojom projekte štúdia ju majú Univerzita Konštantína Filozofa aj Slovenská poľnohospodárska univerzita. Na UKF môžu študovať ženy od 40 a muži od 45 rokov. Pôvodne bola veková hranica 50 rokov, pre veľký záujem ju posunuli nižšie.
„Pre študentov predstavujeme najmä možnosť, ako si vo zvolenom odbore rozšíriť vedomosti a zručnosti. Zároveň však ponúkame zmysluplné využitie voľného času a kontakty, ktoré sú v postproduktívnom veku veľmi dôležité, dôchodcovia neostávajú v izolácii. Študenti vytvoria skupiny, ktoré sa často stretávajú aj mimo prednášok, čo ich nesmierne obohacuje,“ povedala tajomníčka Univerzity tretieho veku pri UKF Ľudmila Nagyová.
„Takýto typ vzdelávania nemá oporu vo vysokoškolskom zákone, riadime sa zákonom o ďalšom vzdelávaní,“ povedala referentka Jana Kečkešová. Pôvodne existovala jediná Univerzita tretieho veku v Bratislave. Dnes pôsobia pri väčšine univerzít na Slovensku. Tá pri UKF poskytuje trojročné štúdium. V prvom semestri sa študujú všeobecno-vzdelávacie predmety, v ďalších predmety podľa zvoleného odboru.
„Máme aj večných študentov, ktorí študujú už 14 rokov a vyštudovali niekoľko odborov. Vždy však premýšľajú nad ďalšími,“ povedala Nagyová. Nerobí im problémy po toľkých rokoch znovu si zvykať na školské lavice? „Práve naopak, ľutujem, že som sa na to nedala už dávnejšie. Niekoľko hodín prednášok mi rýchlo ubehne. Študujem výtvarné umenie, predtým som mala antiku. Vždy ma zaujímali najmä staršie dejiny a teraz mám možnosť ich študovať,“ povedala 74-ročná Jozefína Jeleneková z Nitry. Jej kamarátka Viera Majerčiaková má štátnicu z výtvarnej výchovy, venovala sa ale špeciálnej pedagogike. Preto si teraz dopĺňa vzdelanie. „Keď som začala prednášať dôchodcom, cítila som sa čudne. Vždy som bola zvyknutá na mladých. U starších študentov som však videla záujem, radosť a sústredenie ako u mladých nikdy nie,“ pochvaľuje si Ľudmila Nagyová.
Študenti-seniori majú svoj index a chodia na skúšky. Najväčší záujem prejavujú o psychológiu, jazyky, umenie a históriu. Absolventi dostanú diplom, nemajú však nárok na používanie akéhokoľvek titulu.