Do roku 1918 sa nazývala Királyi, o dva roky neskôr dostala úradné meno Kráľová pri Tornoku, pretože patrila do okresu Tornok (Trnovec). 1. januára 1921 získala názov Horná Kráľová, ktorý sa používa dodnes. Dedina s bohatou historickou minulosťou je už od stredoveku úzko spätá so susedným Močenkom. Je poznačená rôznymi vojnovými udalosťami a povstaniami. Na starých listinách sa zachovali odtlačky obecnej pečate z rokov 1706 a 1708.
Jedinou historickou pamiatkou, ktorá sa zachovala v obci, je Stará zvonica z kameňa, postavená v 17. storočí. Je ojedinelou ukážkou renesančných zvoníc na západnom Slovensku.
Pôvodné obyvateľstvo dediny patrí k maďarskému etniku, postupne sa prisťahovali z okolitých obcí, najmä zo Sládečkoviec, aj obyvatelia slovenskej národnosti. V súčasnosti je v obci 550 domácností, v ktorých býva 1863 obyvateľov.
Starostom obce je od roku 1990 Ján Veres. Toto je už jeho štvrté volebné obdobie. „Do funkcie starostu som nastúpil po tom, ako sa Horná Kráľová oddelila od susedného Močenka. Dovtedy sa budovalo hlavne centrum a naša obec zostávala zaostalá. Dnes sme už jej tvár zmenili a nemusíme sa za ňu hanbiť,“ hovorí starosta Hornej Kráľovej Ján Veres.
Spolieha sa najmä na úzku spoluprácu obecného zastupiteľstva v zložení Mária Kokešová, Emil Rábek, Ladislav Lencsés, Michal Uher, Gabriel Lencsés, Tibor Rábek, Ivan Števko, Margita Hanáková, Jozef Šoka. Hlavným kontrolórom obce je Gabriel Lenčéš.
Výstavba a perspektívy
„Plán investičných akcií vychádzal z potrieb obce, jej obyvateľov a mal podporu v obecnom rozpočte. Minulý rok sme ukončili rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciu interiéru kultúrneho domu. Táto storočná budova bola schátraná a nezodpovedala požiadavkám doby. V rámci výmeny elektroinštalácie sme osadili svietidlá, obmenili parketovú podlahu, dlažbu, zrealizovali obloženie stien a maľovku. Rekonštrukciou sme vytvorili hodnotný kultúrny stánok, zvýšil sa technický štandard a estetický vzhľad interiéru kultúrneho domu, ktorý slúži širokej verejnosti. V súčasnosti začíname vonkajšie opravy strešnej konštrukcie a vymieňame škridľovú krytinu,“ informuje Ján Veres.
Ďalšou akciou bolo pokračovanie v realizovaní kanalizačných prípojok k rodinným domom a verejným budovám - ku kultúrnemu domu, kostolu, obchodom a pohostinstvám v trase hlavného kanalizačného zberača v obci. „Plánovali sme v priebehu roka vybudovať tridsať prípojok a toto sa nám aj podarilo,“ konštatuje starosta.
„Naši občania ocenili úpravu vnútornej komunikácie na miestnom cintoríne, cesta dostala obrubové krajnice a jej povrch sa upravil zámockou dlažbou. Akcia si vyžiadala stotisíc korún z rozpočtu obce. Pracovníci obecného úradu začali s demontážou opotrebovanej ohrady na cintoríne a postupne stavajú nové účelové oplotenie. Ďalšia investícia sa tiež týkala komunikácie, konkrétne na Topoľovej ulici sme vybudovali novú betónovú cestu, ktorá si vyžiadala náklady v sume 175 000 korún. V materskej škole sa vykonala nutná oprava a údržba altánkov pre deti, poškodených hračiek a učebných pomôcok,“ dodáva.
Minulý rok v obci vymenili lampy pouličného osvetlenia za moderné šetriace - na fotobunku.
Skládka komunálneho odpadu funguje v obci od roku 1997 a zabezpečuje vývoz aj z ďalších dvoch dedín – Močenku a Hájskeho. „Plánujeme zrealizovať vyvýšenie ochranného násypu na skládke komunálneho odpadu. Oproti pôvodnému zámeru chceme v prvej etape vybudovať hrádzu do výšky dva metre, po jej naplnení sa hrádza zvýši o ďalších jeden a pol až dva metre. Po vyťažení skládky sa v roku 2007 vykoná jej uzavretie a rekultivácia v réžii obce.“
V budúcom kalendárnom roku je v pláne investičných akcií náročná a rozsiahla stavba z prostriedkov ISPA v sume štyridsaťosem miliónov korún – dokončenie kanalizácie v celej obci s odvedením odpadových vôd do čistiarne odpadových vôd Šaľa–
Veča. Ukončenie stavby je terminované na marec 2007, kedy by už celá obec mala byť vybavená celoplošnou kanalizáciou. Terajšiu čistiareň s prvou etapou kanalizácie by naďalej prevádzkovala obec.
Aby sa zveľadilo životné prostredie, nielenže udržujú a pravidelne ošetrujú verejnú zeleň a parkové priestranstvá, ale vysádzajú nové aleje. Tak vznikajú nové – smrekové – pozdĺž ulíc, ako aj v areáli tunajšej základnej školy. „V okolí futbalového ihriska sme museli vyrúbať staré päťdesiatpäťročné topole, ktoré ohrozovali bezpečnosť ľudí. V blízkej budúcnosti tu plánujeme zeleň obnoviť,“ hovorí Ján Veres.
Kultúrny a spoločenský život
V areáli kultúrneho domu sa nachádza knižnica. „Máme tu literatúru v maďarskom aj slovenskom jazyku. Každý rok nakupujeme nové tituly v hodnote dvanásťtisíc korún. V súčasnosti sa zameriavame najmä na slovenské knihy, pretože mladá generácia už nehovorí po maďarsky,“ konštatuje vedúca miestneho kultúrneho strediska Marta Lovásová.
„V obnovenom kultúrnom dome organizujeme rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Na nich aktívne vystupujú naše dva spevácke zbory - Zbor Matice slovenskej pod vedením Alžbety Sklenárovej a Miestny zbor Csemadoku, ktorý vedie Mária Kokešová. Oba sa aktívne podieľajú na kultúrnych akciách a reprezentujú nás aj na vystúpeniach v družobnej obci Kestúc, s ktorou už dlhé roky udržiavame partnerské vzťahy. Obe organizácie dostávajú príspevok - pätnásťtisíc korún, od Obecného úradu,“ dodáva.
Pod vedením Júliusa Lešša a tajomníka spolku Milana Fábika pracuje Spolok poľovníkov. Aktívny je Dobrovoľný hasičský zbor pod vedením Štefana Sýkoru.
„Dobrú spoluprácu máme s riaditeľkou materskej školy a s riaditeľom základnej školy a pedagogickým zborom. V súčasnosti základnú školu navštevuje 170 žiakov, od roku 1985 sa v nej vyučuje len v slovenskom jazyku.
Ročný rozpočet Hornej Kráľovej je dvanásť miliónov korún, z toho dva a pol dostane materská škola a základná škola k tomu dostane päť a pol milióna korún,“ podotýka starosta obce.
Nie každá obec sa môže pochváliť viacerými divadelnými krúžkami. V Hornej Kráľovej pôsobia až tri. Pod vedením Veroniky Holúbkovej aktívne vystupujú žiaci základnej školy, divadlo nacvičujú v rámci mimoškolskej činnosti. Divadelný krúžok miestnej organizácie Csemadoku pracuje pod vedením Márie Kokešovej a Dramatický krúžok Desať, pôsobiaci pri miestnom kultúrnom stredisku, pod vedením Jozefa Lednického. Účinkujú v ňom študenti stredných a vysokých škôl. Vystúpenia všetkých troch divadelných krúžkov sa tešia veľkej popularite u miestnych občanov a v okolitých obciach, mladí umelci v predstaveniach realizujú svoje estetické cítenie.
V Hornej Kráľovej majú štyri súkromné predajne potravín a aj predajňu rozličného tovaru. „Naša obec je malá, preto aj podnikateľská sféra tu nie je rozvinutá. Máme tu firmu Akuplast, jej majiteľ Emil Rábek je zástupcom starostu. Firma sa zaoberá predajom a výrobou batérií do automobilov. Známym podnikateľom je aj Tibor Rábek, ktorý má viacero predajní s bielou technikou. Sponzoruje športové aktivity v obci, najmä futbal, preto sa náš klub volá KFC TIBI Horná Kráľová,“ hovorí Marta Lovásová.
Mladí ľudia si hľadajú zamestnanie v blízkych i vzdialenejších mestách. Väčšina pracuje v Dusle Šaľa alebo dochádzajú do Nitry. Nezamestnaných sa snažia zapojiť do verejnoprospešných prác systémom aktivačných činností. „Registrujeme dvadsaťpäť dlhodobo nezamestnaných. Každý deň sú povinní odrobiť si štyri hodiny. Koordinátor im dá úlohu a oni ju plnia. Pracujú podľa potrieb obce, zveľaďujú okolie, naposledy pomáhali na ihrisku pri upratovaní vypílených topoľov. Hoci niektorí nepracovali aj desať rokov, nemáme s nimi problémy. Myslím, že je to vďaka prístupu pána starostu, ktorý, hoci je prísny, vie pracovať s ľuďmi,“ prezrádza Marta Lovásová.
Zdravotné stredisko v obci nemajú, občania dochádzajú do Močenka vzdialeného tri kilometre. Sú tam k dispozícii dvaja praktickí lekári, dvaja pediatri, dvaja stomatológovia a gynekológ. V Močenku je aj lekáreň.
Tradícia občasníka
Obecný úrad v Hornej Kráľovej vydáva trikrát do roka krátky informatívny časopis Kráľovské zvesti. „Tento titulok oslavuje už svoj pätnásty ročník. Kedysi sme vydávali sto výtlačkov, teraz je to dvakrát viac. Z toho máme stopäťdesiat kusov v slovenskom jazyku a päťdesiat je určených pre maďarsky hovoriacich spoluobčanov,“ informuje vedúca miestneho kultúrneho strediska a členka redakčnej rady Kráľovských zvestí Marta Lovásová.
Šéfredaktorom občasníka je Michal Lenčéš. V redakčnej rade pracujú Marta Lovásová, Mária Kokešová, Miriam Sklenárová a Zuzana Lovászová. R. CHOSRAVIOVÁ
Ľubomír Kollár sa stará o ihrisko
Ľubomír Kollár patrí k najúspešnejším hráčom domáceho futbalového klubu KFC TIBI Horná Kráľová. Zároveň sa stará o futbalové ihrisko. Zastihli sme ho pri obhliadke vypílených stromov na ihrisku. „Teraz v zimnom období trénujeme v športovej hale, v areáli základnej školy, ktorú máme krásne zrekonštruovanú. Je v nej veľká telocvičňa aj sauna. Zimná príprava sa nám začala 19. januára a prípravné zápasy hrávame väčšinou v Nitre na umelej tráve.
Už 19. marca začína futbalová sezóna a všetci sa na ňu tešíme. Každú nedeľu hráme majstrovské zápasy 4. ligy, čakajú nás hry s väčšími dedinami a mestami. „Čo sa týka mojej starostlivosti o miestne ihrisko, robím to rád, aj keď je to, najmä v letnom období, práca náročná na čas. Vtedy mi pomáha otec, lebo je potrebné upravovať, polievať a kosiť trávnik, aby bol vždy pripravený na majstrovstvá,“ hovorí Ľubomír Kollár.
Jeho snom je nová tribúna
Jedným z patriotov, ktorí nezabúdajú na rodnú obec, je aj Dr. Peter Straňák. Aj napriek tomu, že žije a pracuje v Bratislave, do Hornej Kráľovej sa vracia vždy rád, keď mu to čas čo i len trochu dovolí. Nedele venuje najmä futbalu, spolu s Milošom Slávikom sa točí hlavne okolo miestneho dorastu. Peter Straňák už viac rokov podporuje aj A-mužstvo, kde manažuje niektorých legionárov, čo nie je lacný špás. „Vyžaduje to veľa obetavosti, a hoci sa vďačnosti a uznania určite nedočkám zo strany všetkých fanúšikov, kráľovskému futbalu budem vždy pomáhať. Mojím snom je vybudovanie novej tribúny, v ktorej útrobách by bolo celé zázemie klubu s dostatkom šatní a spoločenskou miestnosťou pre občerstvenie fanúšikov aj hostí,“ prezentoval P. Straňák zaujímavú myšlienku. Patriotov, ktorým bije srdce za rodnú obec a obetujú sa pre ňu čo najviac, môžu Hornej Kráľovej iní iba závidieť.
