Pochádzajú z čias zakladateľa arboréta grófa Ambrózyho Migazziho.
Vyvrátenie stromov spôsobil mokrý ťažký sneh a vietor. Podľa Michala Anettu z arboréta najviac padali cezmíny, cyprušteky či tuje. Niektoré pri tom poškodili kry okolitých rododendronov. Zlomila sa aj kryptoméria, ihličnan z Japonska, známa črepníková drevina.
„Je nám ľúto za osemdesiatročným vzácnym hlohom. Najväčšiu škodu predstavuje praslenovec dáždnikový, z ktorého rástli v 67-hektárovom parku iba tri stromy,“ skonštatoval Anetta. Škoda každej starej dreviny je podľa neho nevyčísliteľná.
Niektoré stromy sa pracovníci arboréta pokúsia zachrániť. Keď prestane mrznúť, ich korene zasadia do zeme a kmene priviažu o iné. Až nasledujúca sezóna ukáže, či naozaj prežijú.
Stálozelené dreviny občas spáli mráz. Veľké škody narobil v povestnej zime 1929, kedy bolo mínus tridsať stupňov Celzia. Tohto roku namerali len 18 stupňov pod nulou. „Mráz neublíži drevinám, ak je ochladzovanie postupné, ako to bolo tento rok. Zdá sa, že vydržali aj bambusy. Skutočné škody sa ale ukážu až na jar,“ hovorí Anetta.
Stromy a kry arboréta, ktoré sú zelené v lete i v zime, pochádzajú z teplejších južných pásiem. Pokusne ich tam vysadil Migazzi pred vyše sto rokmi a v našich podmienkach sa udomácnili. Citlivé rododendrony chránia pred zimou tak, že ich zakrývajú čečinou.
Niektoré kry, ako hamamely, kvitnú aj v zime, keď nie je silný mráz. Vlani v tomto čase už mali kvety, tento rok ich oddialili mrazy. Možno zakvitnú koncom februára.
