Adopcie neprebehli hladko, rodičia hovoria, že ich testy ponižovali
Štefan a Margita Kadlečíkovci vytvorili náhradnú rodinu pre deti z detského domova. Bezdetný pár si ešte za socializmu adoptoval päť súrodencov. Manželia sa k nim dostali prekvapujúcim spôsobom – odpovedali na inzerát v spoločenskom týždenníku. Neskôr pribudli do rodiny ďalší súrodenci. Dnes sa Kadlečíkovci starajú dovedna o osem detí, najmladšia Janka bude mať štyri roky. Otec Štefan bol pred niekoľkými rokmi vyhlásený za Otca roka.
Päť súrodencov si Kadlečíkovci osvojili pred dvadsiatimi rokmi. Margita odpísala na inzerát v časopise. Inzerujúci hľadali rodičov pre maloleté deti. Že ich bude päť, to ani len netušili. „Dostal som pozvánku na odbor sťažností Okresného národného výboru. Bolo mi čudné, čo môžu odo mňa chcieť, keď som v tom čase ani nebýval doma, pretože som pracoval v Prahe,“ hovorí Štefan Kadlečík. Súrodenci už na nich v detskom domove čakali, troch starších si zobrali na niekoľko dní k sebe do činžiaku v Nových Zámkoch. Ani nie trojročný chlapček si na svoju budúcu rodinu zvykol tak, že pri zmienke o ceste naspäť do Nitry plakal a odmietal jesť.
Adopcia však neprebehla bez problémov. Obaja rodičia museli podstúpiť byrokratické procedúry, vyšetrovania, zdĺhavé papierovačky a ponižujúce psychologické testy. „Nie raz, ale niekoľkokrát,“ hovorí o testoch Štefan a dodáva, že to by neželal ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. „Pritom sme osvojením detí odbremenili štát, finančne aj výchovne. Veď čo už len môžu dostať v domovoch a čo u nás? V rodine ich berieme ako vlastné a nerobíme medzi nimi žiadne rozdiely, vychovávame ich rovnako.“ Neskôr sa kvôli deťom museli z bytu v Nových Zámkoch presťahovať. Štefan v istý čas ostal na deväť mesiacov bez práce. Ako hovorí, deťom bolo vtedy najlepšie, lebo mali pri sebe oboch rodičov, ale financie sa rodine rýchlo míňali.
Ako zvládal dovtedy bezdetný pár starostlivosť o päticu súrodencov? „Medziľudské vzťahy sú u nás sto rokov za opicami, jeden druhému závidí aj to, že čerstvý vzduch dýcha. Ak by k nám úradníci vtedy aj dnes pristupovali trochu inak, všetko by šlo ľahšie. S manželkou sme boli vždy na deti zvyknutí, aj keď svoje vlastné sme nemali. Príbuzní nám však často nosievali svojich potomkov na prázdniny, preto sme vedeli, ako to s deťmi chodí.“
Kadlečíkovci vychovávali aj 8-ročné dievča, ktoré keď k nim prišlo, nevedelo poriadne rozprávať ani písať. Z domácich úloh nosila päťky a v diktátoch mávala more chýb. Rodina sa jej začala systematicky venovať. V januári prestala dostávať päťky a ku koncu školského roka to vytiahla na dvojky.
V dome je v súčasnosti šesť detí. Fero (24) pracuje v Čechách a Peťo (21) v Nitre. Monika (20) sa pripravuje na prijímacie pohovory, chce študovať učiteľstvo. Zuzana (18) študuje za technicko-administratívnu pracovníčku. Renáta (16), Ernest (14) a Žaneta (11) dochádzajú na základnú školu do Nitry, Janka (4) je doma s mamou.
„Deťom nad 18 rokov by už človek mal dvere otvoriť a povedať dovidenia, ale kam by išli, koho majú? Darmo, že majú biologických rodičov, ale toľké roky sme ich vychovávali my, sú našou rodinou,“ uzatvára Štefan.
