„Zo 160 metrov štvorcových, o ktoré mám záujem, je zastavaný len pásik dlhý 60 metrov a približne meter široký, ktorý prechádza cez môj pozemok. Pre Mesto bol funkčne nevyužiteľný. Cena 6500 korún za meter štvorcový je však neprijateľná - pre danú lokalitu a druh parcely nie je bežná a je v rozpore s dobrými mravmi,“ hovorí podnikateľ Miroslav Jambrich.
Hrozí búranie?
„Takisto nebolo v súlade s dobrými mravmi postaviť stavbu na cudzom pozemku bez povolenia. Zastupiteľstvo dalo jasne najavo, čo si o tom myslí - cenu považujem za adekvátnu nezákonnému konaniu,“ reaguje primátor Ferdinand Vítek.
Poslanec Ivan Gavalovič dodáva, že sa u nás ešte nestalo, aby musel niekto zbúrať čiernu stavbu. „Práve preto sme sa rozhodli, že predaj pozemku, o ktorý požiadal podnikateľ, schválime. Pri určovaní ceny sme zohľadnili skutočnosť, že nám boli parcely bez nášho súhlasu zabraté.“ Poslanec hovorí, že ak podnikateľ odmietne zaplatiť schválenú cenu, „možno spravíme precedens a stavba sa zbúra. Fakt je, že parkov nemáme v Nitre desať, ale len jeden“.
Čierna stavba (oficiálne ide o prístrešok, ktorý slúži ako skladové priestory) sa nachádza pri vstupe do parku, neďaleko PKO. „Začali sme konanie o správnom delikte. Podnet sme dostali z komisie pre územné plánovanie a architektúru,“ povedala nám právnička stavebného úradu Helena Spišiaková. „Majiteľa sme vyzvali, aby si dal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. No aby sa stavba mohla legalizovať, musí najskôr získať majetkovo-právny vzťah k pozemku,“ konštatovala Spišiaková. Rovnako ako poslanci, aj ona hovorí, že zbúrať čiernu stavbu nie je jednoduché. „V minulosti sme už viackrát vydali rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, krajský stavebný úrad ho však vždy zrušil.“
Podnikateľ:
Možno rozhodne súd
„V susedstve predali mestský pozemok za 1600 Sk/m2, odo mňa žiadajú 6500 Sk/m2. Suma je neprimerane vysoká. Za nezákonné konanie je pokuta a nie neprijateľná cena, ktorá zabráni vydaniu stavebného povolenia,“ hovorí podnikateľ.
Tvrdí, že poslancom ponúkol niekoľko alternatív. Jednou z nich je aj výmena jeho pozemku v parku za mestské parcely, ktoré bez povolenia zastaval. „Svoj pozemok, ktorý Mestu ponúkam, slúži prakticky ako verejné parkovisko. Ak by som si ho ohradil, bol by problém.“
„Čierny“ prístrešok je pri objekte, ktorý podnikateľ v minulosti odkúpil v rozostavanom stave od Mesta. Pôvodne tam mala byť prevádzková budova pre potreby PKO. Vydražil ho krátko po „nežnej“. Dnes tam má obchodnú prevádzku, na poschodí sú byty. Medzičasom odkúpil aj parcely od Biskupského úradu. Medzi nimi a budovou však zostal pás pozemku patriaci Mestu. Práve tam postavil podnikateľ sklady. „Už pred piatimi rokmi som žiadal o odkúpenie tohto pásu, ponúkal som aj riešenie formou zámeny pozemkov, no neuspel som. Vlani na jar som opäť požiadal o odkúpenie. Na jeseň som podal aj žiadosť o stavebné povolenie. Keďže mi do mesiaca neodpovedali, začal som stavať aj bez neho,“ tvrdí podnikateľ.
Strach, že mu hrozí zbúranie čiernej stavby, nemá. „Na Slovensku sa nezbúrali ani stavby, ktoré sú v chránených oblastiach. Keď sa s Mestom na odkúpení pozemku nedohodneme a objekt v parku nebude možné legalizovať, môžu ma zažalovať, že neoprávnene užívam ich pôdu. Súd potom stanoví trhovú cenu – tú som ochotný zaplatiť, rovnako aj primeranú pokutu. Ale 6500 Sk/m2 je na hranici vydierania,“ tvrdí M. Jambrich, ktorý už Mesto požiadal o zníženie ceny. Ak by neuspel, plánuje vraj namiesto pôvodne požadovaných 160 m2 kúpiť za takúto „krutú cenu“ len 88 m2, ktoré zastaval.
Schvália nižšiu cenu?
Predajom pozemku sa budú opakovane zaoberať mestskí poslanci. Viacerí tvrdia, že zníženie ceny nepodporia. Argumentujú aj skutočnosťou, že podnikateľ už v minulosti porušil predpisy – napríklad strecha na jeho budove v parku je v rozpore s projektom. Pôvodne mala byť rovná, je ale sedlová.
Poslanci majú v pamäti aj nedávny súdny spor, ktorý Mesto s M. Jambrichom prehralo. Týkal sa budovy na Vikárskej ulici. „Kauza nie je dodnes úplne uzavretá, pretože časť objektu je postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad už dvakrát vydal rozhodnutie o odstránení tých častí stavby, ktoré boli realizované v rozpore so stavebným povolením. Krajský stavebný úrad – ako odvolací orgán – to dvakrát zamietol. Zdôvodnil to tým, že neboli dostatočne preukázané dôvody na odstránenie stavby vo verejnom záujme,“ konštatovala Helena Spišiaková.
Majitelia čiernych stavieb v Nitre sa zatiaľ prakticky vždy dočkali len pokuty - ani tá však nie je horibilná. „Teoreticky môže dosiahnuť výšku až dvoch miliónov korún, milióny však nikdy „nepadajú“. Obvykle je to maximálne niekoľko desiatok tisíc. Vlani bola najvyššia pokuta 120-tisíc,“ upresňuje Spišiaková.
