Okrem dobrého vína a veľkých sudov sa tu dá nájsť i preš z roku 1927.
Vypílili 350-ročný agát
Po prvýkrát sa obec Klasov spomína v roku 1156 pod názvom Qualiz, čo bolo odvodené od moslimských Chvalizov, zaoberajúcich sa obchodom v oblasti Nitry už v 11. storočí. Neskôr sa obec volala Kalaz a potom Kaloz. V 18. storočí obecné majetky skúpil Jozef Weisz. Pod miestnym kostolom sa nachádza krypta Weiszovcov, kde je pochovaných štrnásť členom rodiny.
Za obcou pri lese sa v sedemdesiatych rokoch urobil zemný vrt do hĺbky 2600 metrov, kde bola nájdená voda s teplotou okolo 90 stupňov celzia a s obsahom soli železa a kyseliny sírovej. Plánovala sa tu výstavba kúpaliska, ale pre nedostatok financií bol vrt uzavretý a zabetónovaný. „Voda má podobné zloženie ako voda v Mŕtvom mori. Vrt by však teraz stál okolo 40 miliónov korún,“ povedal starosta Ján Major.
Ďalšou zaujímavosťou Klasova je anglický park z roku 1866 v okolí kaštieľa, kde rástol najstarší agát na Slovensku. Jeho vek sa odhadoval na 350 rokov a po poškodení sa vždy dokázal regenerovať a vyháňať nové vetvy. Obvod kmeňa bol 5,7 metra a výška stromu 15 metrov. Bohužiaľ, v roku 1990 bol vypílený. Obec vysadila a ohradila aj vyšľachtený výhonok z najstaršej lipy z Bojníc. Strom však niekto minulý rok podpílil a vyschol. „Našťastie sme boli prezieraví a vysadili sme ešte jeden výhonok pri škôlke,“ povedal J. Major.
Investícia si vyžiadala
27 miliónov korún
Členmi obecného zastupiteľstva sú Terézia Bachanová, Ján Balász, Monika Gálová, Ľudovít Gyepes, Lajos Ladányi, Ján Sonlajtner, Terézia Sonlajtnerová, Ján Šranko, Jozef Šranko a funkciu hlavného kontrolóra vykonáva Margita Mik-
lová. „Spolupráca s obecným zastupiteľstvom je na dobrej úrovni. Samozrejme, niekedy to i zaškrípe,“ hovorí Ján Major, ktorý je vo funkcii starostu už desať rokov a predtým päť rokov pôsobil ako predseda miestneho národného výboru. Na obecnom úrade pracujú tri administratívne pracovníčky a jedna zriadenkyňa. Obec Klasov má už päť rokov družbu s maďarskou obcou Alóörs pri Balatone.
Za hlavnú úlohu do tohto roka si obec dala ukončenie výstavby kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Celý projekt si vyžiadal investíciu 27 miliónov korún. Zo štátneho fondu životného prostredia získal Klasov 12 miliónov. „Na našu čistiareň sa napojí i susedná obec Babindol a v budúcnosti možno i Veľké a Malé Chyndice. Spustenie čistiarne je naplánované v júni a zatiaľ bude slúžiť dvom tisíckam obyvateľov,“ uviedol starosta. Montáž i technológia je z polovice zabezpečená, no práce sa museli kvôli príliš chladnému počasiu dočasne prerušiť. Ďalším problémom sú nevysporiadané pozemky miestnej školy a komunikácií, čo bráni v čerpaní štrukturálnych fondov na výstavbu.
Málo pracovných miest
V Klasove žije 1230 obyvateľov. Počet občanov má klesajúcu tendenciu, lebo viac ľudí zomrie, ako sa narodí. Výsledok z posledného spočítania ľudu z roku 2001 ukázal, že k maďarskej národnosť sa hlási 47 percent Klasovčanov, zvyšok sa hlási k slovenskej národnosti. „Musím povedať, že v dedine nie sú žiadne národnostné nepokoje,“ tvrdil J. Major. Obec eviduje takmer sto nezamestnaných, z ktorých sa 26 podieľa na aktivačných prácach. Minulý týždeň robili opravy v kultúrnom dome a počas snehovej kalamity pomáhali s odstraňovaním následkov. Dve sociálne pracovníčky opatrujú starších ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Keďže v Klasove nie je veľa pracovných príležitostí, obyvatelia dochádzajú za prácou do neďalekých Vrábeľ alebo krajskej Nitry. V obci funguje obchod i pošta.
Riaditeľkou materskej školy je Alžbeta Baráthová. Škôlku navštevuje dvadsaťštyri detí, ktoré majú okrem pedagogického dozoru zabezpečenú i stravu. Počas našej návštevy sa nám pochválili, že každý deň sa chodia korčuľovať na provizórne klzisko, hneď pri škôlke. Deti sa nielen hrajú a športujú, ale jedenkrát do týždňa absolvujú i hodinu angličtiny. Základnú školu s právnou subjektivitou, v ktorej sa vyučuje iba po slovensky, navštevuje 130 žiakov. Riaditeľom školy je Milan Valach. Tento rok vedenie školy usporiadalo prvý reprezentačný ples. Každý utorok je v priestoroch bývalého obecného úradu sprístupnená obecná knižnica.
Autor: SLAVOMÍRA ĎURIŠOVÁ RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
