Minulý rok sa na 41-kilometrovej rýchlostnej komunikácii stalo 238 nehôd, zomrelo pri nich deväť ľudí. Za posledných šesť rokov bolo obetí 46, ťažko alebo ľahko sa zranilo 370 osôb. Ostrihoňová začne hladovať na svoje narodeniny – 13. mája. To je ultimátny dátum, ktorý dostal minister dopravy Pavol Prokopovič a do ktorého sa má s cestou niečo spraviť.
Hladujúca primátorka
Do roku 2010 by sa mala ukončiť výstavba rýchlostnej komunikácie Nitra – Zvolen. Dovtedy sa má jazdiť kritickým úsekom medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. Primátorka myslí svoju hladovku vážne. Chce, aby sa komunikácia začala stavať hneď. „Inde sa v náročnejšom teréne za kilometer cesty dá toľko peňazí, ktoré by tu postačili na dvadsať kilometrov, nič sa však nerobí. Celé desaťročia sa len niečo plánuje a zatiaľ vyhasínajú ľudské životy.“ Hovorí, že na ministerstve sa neboja nátlakových akcií na cestách, ale jej hladovky. „V histórii Slovenska, ale ani iných štátov sa nestalo, aby predstaviteľ samosprávy musel kvôli ochrane ľudských životov začať hladovku pred štátnou inštitúciou,“ tvrdí Ostrihoňová. Už v minulosti sa na ministerstve o ceste hovorilo, s Prokopovičom rokoval neformálny petičný výbor starostov a zástupcov niekoľkých obcí v okolí cesty. Najbližšie by sa primátorka s ministrom mala stretnúť koncom januára.
Chcú pruhy, ostrovčeky
a značky
Petičnú akciu ministerstvu zorganizovalo neformálne občianske združenie Za bezpečnejšiu cestu. Tvoria ho starostovia niekoľkých obcí, ležiacich v blízkosti cesty. Jedným z členov je Marián Prachár - kňaz z Beladíc. K založeniu združenia ho prinútila smrť maturantky Marty z Beladíc, ktorú pred piatimi rokmi po vystúpení z autobusu zrazilo auto. Vodič šiel neprimeranou rýchlosťou. Marta bola speváčkou a chystala sa študovať na univerzite.
Prachár tvrdí, že minister verbálne sľúbil všetko možné, v realite sa ale za uplynulé roky nezmenilo takmer nič.
Medzi hlavné požiadavky patrili odbočujúce pruhy, ostrovčeky pri výpadovkách na dediny a viditeľné fosforeskujúce značky. O novej rýchlostnej komunikácii nehovorí. „My sme predovšetkým za bezpečnosť súčasnej cesty, pretože sa aj naďalej bude využívať. Ostrovčeky pred križovatkami si predsa vyžadujú pár fúrikov materiálu a zopár hodín práce,“ myslí si kňaz. „Pri Choči, Beladiciach a Nevericiach by sa mali spraviť odbočovacie pruhy. Po ceste z Nitry je k nám umenie odbočiť,“ vraví starosta Choče František Drgoňa. Kompetentným ponúkli, že pracovnú silu zabezpečia v rámci aktivačných prác. „Už sa urobili opatrenia, napríklad dvojitá plná čiara a 60-kilometrová rýchlosť pred križovatkami, šoféri to ale nerešpektujú,“ hovorí Drgoňa. „Cesta je akoby prekliata. Zdá sa v pohode, a preto mnohí na nej preceňujú svoje sily. Na súčasnú premávku jednoducho nestačí,“ myslí si šofér z povolania Juraj Daniš z Beladíc.
Opatrenia na zabezpečenie cesty navrhovala aj polícia. Chceli osvetliť križovatky, vytvoriť odbočovacie a priraďovacie pruhy, umiestniť autobusové zástavky mimo cesty v obciach. Za päť rokov bolo podaných 24 návrhov okresného dopravného inšpektorátu na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Ústav súdneho inžinierstva v Žiline však označil dopravné značenie na rýchlostnej komunikácii za nadštandardné.
Kvalitná, no zradná cesta
O ceste sa diskutuje aj na internete. „Má perfektný a hlboký základ, preto sa takmer nekazí. Nikde sa neprepadáva, nie sú na nej koľaje. Rozpadá sa len vrchný koberec,“ tvrdil jeden z diskutujúcich. Po ceste jazdí už roky, pracuje v Nitre. Za posledných pätnásť rokov na ceste podľa neho pribudlo nespočetne veľa krížov. „Pravda je taká, že za to môžu ľudia. Väčšina šoférov tam jazdí na samovraždu,“ myslí si.
Prečo sa teda jazda kvalitnou a širokou, zdanlivo bezproblémovou cestou, často končí haváriou so smrteľnými následkami? „Jednou z príčin môže byť to, že z Bratislavy ide vodič spokojne niekoľko desiatok minút bez obmedzenia. Využíva dva pruhy a môže ísť 130-kilometrovou rýchlosťou. Za Nitrou sa to zmení. Zrazu musí ísť v jednom pruhu a podstatne znížiť rýchlosť. Mnohí sa však stále snažia jazdiť tak, ako na diaľnici,“ dôvodí krajský policajný hovorca Miloš Fábry. „Patrí k najprehľadnejším, a práve preto je nebezpečná. Vytvorila sa o nej fáma, že sa tu môže jazdiť rýchlo a bezohľadne,“ tvrdí beladický farár Marián Prachár. Inštruktor z nitrianskej autoškoly Pohoda Ladislav Maruniak vinu pripisuje tomu, že šoféri neprispôsobujú rýchlosť stavu a povahe vozovky. „Jazdia prirýchlo a nebezpečne sa predbiehajú, často dochádza k čelným zrážkam,“ povedal. Spomína si na mimoriadne tragickú nehodu spred niekoľkých rokov, zahynuli pri nej jeho piati kamaráti. Bola poľadovica a ich auto šlo 180-kilometrovou rýchlosťou. Pri Nevericiach narazili do stromu.
Miloš Fábry z polície si sám vyskúšal, ako šoféri na ceste rea-
gujú. Počas služobnej jazdy do Zlatých Moraviec zaznamenal 15 závažných dopravných priestupkov. Patrili medzi ne predbiehanie rýchlosťou vysoko prekračujúcou povolenú rýchlosť, predbiehanie v zákrutách a neprehľadných úsekoch cez plnú čiaru, obmedzovanie protiidúcich áut.
