Vraví, že hladovka by bola unikát, lebo ešte sa u nás ani v Európe nestalo, aby predstaviteľ samosprávy takto tlačil na štát. „Verím, že tí, čo rozhodujú o dianí na Slovensku, budú načúvať môjmu zúfalému výkriku. Hanbím sa za hladovku, je to bolestné, som k tomu dotlačená,“ tvrdí. Iné nátlakové akcie podľa nej môžu stroskotať. Plánované blokovanie cesty napríklad na tom, že prepravcovia tovarov budú žiadať kompenzácie. „Len hladovka bude burcovať svedomie u každého, kto svedomie má. Každý z nás to svedomie má. Uvidíme, do akej miery sa v nás prebudí, keď ja budem klopkať na srdcia...“ Zaklopať chce aj na srdce premiéra, zdôrazňuje však, že nie je proti nemu, ani jeho strane.
Nebojí sa, že si poškodí vlastné zdravie? „Nie. Keď ma to aj život bude stáť, nebojím sa odchodu z tohto sveta. Je to len odchod k tomu, koho nadovšetko milujem, k Bohu. Vždy v živote chcem byť len jeho nástroj na tejto zemi v dotváraní jeho diela.“
Starostovia ďalších obcí, ktoré ležia pri ceste smrti, reagujú na jej iniciatívu rozlične. „Podporím ju morálne, ale hladovať určite nemienim, hoci by sa mi to zišlo. Budem jej nosiť teplé deky a čaje,“ povedal starosta Tesárskych Mlynian Ľubomír Benc.
