Rozlúčka s nimi sa konala v prešovskej mestskej hale a bola najväčšou smútočnou akciou v histórii štátu. S vojakmi sa lúčili tisíce ľudí, členovia vlády, zahraniční hostia aj obyčajní ľudia. Slzám sa neubránili ani vojaci čestnej stráže. Dojatie bolo cítiť aj z prejavu ministra Juraja Lišku. „Všetky rozkazy veliteľov ste splnili. Splniť posledný vám dopriate nebolo. Ten rozkaz znel - vráťte sa domov. Živí a
Dojímavé bolo vidieť, ako príbuzní majora Róberta Tulipána objímajú obraz vojaka počas oficiálnej rozlúčky v prešovskej mestskej hale. Róberta pochovali minulý piatok v Ivanke pri Nitre. Študoval na obchodnej akadémii. Motto na jeho stredoškolskej pozdravenke začína slovami: „Žijem, som tu, neviem ako dlho...“ Učiteľky si spomínajú, že Róbert miloval účtovníctvo. Napriek tomu sa stal vojakom.
