im vymeral tresty odňatia slobody v trvaní od päť do jedenásť rokov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Neobvyklý proces
Proces patrí k najväčším, aké sa na nitrianskom krajskom súde konali. Obžalovaných je až 22 osôb - dve sú vylúčené na samostatné konanie, pondelkový rozsudok sa ich preto netýkal. Senát sa kauzou zaoberá od novembra 2002. Dokazovanie bolo skončené ešte vlani na jar, prokurátor, obža-
lovaní a ich obhajcovia predniesli v máji záverečné reči. Po nich nasleduje už len právo posledného slova a rozsudok. Jeho vyneseniu však zabránila námietka obžalovaného Jána R., ktorý žiadal, aby bola vec nitrianskemu krajskému súdu odňatá, potom zase absentovali viacerí obžalovaní.
Proces je neobvyklý aj tým, že sa na lavici obžalovaných vedľa seba ocitli podnikatelia, ktorí úvery čerpali a nesplatili, a vtedajší pracovníci banky. Traja - riaditeľ hlavnej pobočky Ján M., jeho námestník Milan Š. a úverová referentka Jana B. - pôsobili v Nitre, František O. bol riaditeľom poboč-
ky v Trenčíne. Väčšina úverov bola poskytnutá ešte v roku 1992 na investície v rámci tzv. malej privatizácie. Podľa obžaloby za ne podnikatelia ručili nehnuteľnosťami, ktoré boli nadhodnotené.
Exriaditeľ je spokojný
Senát pod vedením predsedu Stanislava Libanta dospel k záveru, že u desiatich obžalovaných nešlo o trestný čin, respektíve nebolo dokázané, že ho spáchali. U niektorých podnikateľov (väčšinou z Galanty) bolo napríklad nesplácanie úveru spôsobené rôznymi subjektívnymi alebo objektívnymi príčinami.
Ako sme už uviedli, oslobodení boli aj bývalí pracovníci banky. Podľa predsedu senátu sa nenašiel ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že mali so svojimi klientmi iné ako štandardné vzťahy. Senát sa zaoberal aj alternatívou, či zo strany bankárov nešlo o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Žiadne porušenie zákona ani interných predpisov však nezistil. Predseda poukázal aj na skutočnosť, že jeden z úverov bol schválený priamo v ústredí banky: „Teda buď zaň nie je vinný nikto, alebo mal byť postavený pred súd ten, kto ho v ústredí schválil.“
Bývalý riaditeľ nitrianskej pobočky IRB Ján M. považuje oslobodzujúci rozsudok za zadosť-
učinenie. „Z bankového hľadiska to hodnotím tak, že súd skutočne rozhodol kvalifikovane. Zúčastnil som sa všetkých pojednávaní a mohol som sledovať, že mali veľký záujem, aby získali prehľad o tom, čo sa v banke okolo úverov robilo. Bolo to v súlade s našimi predpismi,“ uviedol pre médiá Ján M., ktorý v bankovníctve odpracoval 38 rokov, z toho bol sedemnásť rokov riaditeľom pobočiek.
Najvyššie tresty
Najvyšší trest - až 11 rokov odatia slobody v tretej nápravno-výchovnej skupine - senát vymeral Jánovi R. zo Sládkoviova, kedysi známemu chovateovi pštrosov a arabských plnokrvníkov. Uznal ho vinným z trestných inov podvodu, sprenevery a nezaplatenia dane. Poda rozsudku erpal Ján R. úvery prostredníctvom seba, vlastných firiem, respektíve iných osôb takým spôsobom, že ich nebol schopný splácať. „Jeho konanie sme chápali ako úmyselné, vedúce priamo k spôsobeniu škody Investičnej a rozvojovej banke.“
Druhý najvyšší trest - deväť rokov - dostala Jánova expriateľka Daniela D. za trestný čin podvodu. „Tvorila určitú podpornú ekonomickú časť celej trestnej činnosti. Ako odborne zdatná osoba si mala uvedomovať, a zrejme si aj uvedomovala, prečo a akým spôsobom sú vystavované jednotlivé faktúry a akým spôsobom na ne banka reaguje. Tu je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že obaja obžalovaní mali k sebe blízky vzťah a do určitej miery koordinovali svoje kroky,“ konštatoval predseda senátu v zdôvodnení rozsudku.
Ján R. (rovnako ako Daniela D.) uviedol, že sa odvolá. Tvrdí, že nie je vinný, úvery vraj chcel splácať. „Od začiatku boli voči mojej osobe porušované práva a pociťujem to naďalej,“ vyhlásil. „Keď som napríklad požiadal, aby senát vypočul v môj prospech svedkov, tak mi to zamietli. Pritom ostatní - len preto, že boli bieli - to mali umožnené. Pochopiteľne, že ich potom pooslobodzujú. Ale mňa ako? V prospech mňa sa nevyšetruje...“
Tresty pre alších ôsmich obžalovaných sa pohybujú v roz-medzí od 5 do 8,5 roka. „Prihliadali sme predovšetkým na následok, ktorý spôsobili - vzhľadom na to sme tresty odstupňovali,“ konštatoval predseda senátu.
Rozsudok bol už vynesený aj nad jedným z dvoch obža-lovaných, ktorí sú vylúení na samostatné konanie. Za pomoc k podvodu dostal päť rokov v prvej nápravno-
výchovnej skupine. Keďže sa odvolal, rozsudok nie je právoplatný. Druhý obžalovaný vylúčený na samostatné konanie sa stále nachádza v USA. Prostredníctvom svojho advokáta síce prejavil záujem vrátiť sa na Slovensko, zatiaľ tak však neurobil.
Neuplatnili si záložné právo?
Celková výška poskytnutých úverov (čerpané boli aj prostredníctvom fiktívnych faktúr) dosiahla niekoľko stoviek miliónov korún. IRB sa z toho vrátil len zlomok. V dvoch prípadoch bola poškodená aj Slovenská sporiteľ-
ňa, ktorá prišla o niekoľko desiatok miliónov korún. Predseda senátu po vynesení rozsudku pripomenul situáciu, v akej banky za-
čiatkom deväťdesiatych rokov fungovali. Súkromné podnikanie sa ešte len rozbiehalo, záujemcovia o úvery nemali podnikateľskú minulosť, zároveň prebiehala tzv. malá privatizácia a vytvárali sa vzťahy jednotlivých bánk ku klientom.
O náhrade škody senát nerozhodoval. V tejto súvislosti je zaujímavé, že si banka údajne neuplatnila svoje záložné právo na nehnuteľnosti patriace dlžníkom. Podľa obhajcu exriaditeľa nitrianskej pobočky malo realizáciu záložného práva uskutočňovať ústredie banky – až na jednu výnimku to vraj nikdy neurobilo.
