Zasypalo ma, voľnú som mala len hlavu a ramená. Kričala som na ľudí, aby mi pomohli, že mám malé deti. Ležala som dolu tvárou, bola mi strašná zima. Nebolo mi všetko jedno, však mám jedenásť detí, najmenšie sa narodilo len pred mesiacom,“ hovorí Jana.
Spod trosiek chcel žene pomôcť sused, ktorý jej podal dosku. „Hovorím mu, Števo, nevytiahnem sa, lebo si už necítim ľavú nohu. Potom prišli hasiči.“ Na Orechov dvor dorazili za šesť minút, cesta (časť z nej vedie medzi roľami) vraj bola strašná. Privolala ich Daniela Jacková, vedúca údržby Službytu, ktorá bola v čase nešťastia neďaleko. „Na Orechovom dvore sme boli odovzdávať byt. Sedeli sme práve v aute, keď niekto zakričal: padol dom. Utekala som sa pozrieť, čo sa deje. Ženu som vôbec nevidela, bola pod troskami. Vedela som len, že žije, pretože kričala,“ spomína si Daniela Jacková.
Desiati hasiči „zdvihli“ spadnutý strop a strechu pomocou hydraulického zariadenia, ktoré je súčasťou vybavenia ich špeciál-
neho Mercedesu. „Dvaja sa dostali priamo k obeti a vytiahli ju von. Po celý čas s nami komunikovala,“ upresnil Dezider Erdélyi z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre. Vyslobodzovacie práce trvali asi štyridsať minút. Žena sa sťažovala na bolesti chrbta a členka. Lekár nám povedal, že ho má podvrtnutý, dali jej ho do sadry. Pacientku hospitalizovali na nitrianskej traumatológii, už po dvoch dňoch však išla na vlastnú žiadosť domov. V bytovke na Orechovom dvore ju čakali dvojročné dvojičky Ivan a Ivana a mesačná Betka. Kým bola mama v nemocnici, staral sa o ne strýko a suseda.
„Toto sa nemuselo stať. Nosia nám sem drevo na kúrenie, aj dnes doniesli, ale ja si ho nestíham zobrať, neujde sa mi. A hádať sa preto s nikým nebudem. Drevo a uhlie by mali radšej rozdávať po bytovkách. Aj primátor tu minule bol, povedala som mu svoje,“ hovorí Jana. Dodáva, že do neďalekého polorozpadnutého domu chodili rozoberať krov kvôli drevu viacerí, nielen ona. „Hneď oproti stojí kríž. Mala som šťastie od pána Boha, že to takto dopadlo.“
