Lekár, ktorý oddelil siamské dvojčatá: Chirurgia zanikne

V marci pred šiestimi rokmi oddelil po jedenásťhodinovej operácii dvojmesačné siamské dvojičky. Dievčatá Andrejka a Lucka Tóthové z Rožňavy boli zrastené zažívacím traktom, ktorý sa musel oddeliť prednostne a až v druhej fáze operácie sa dievčatá od seba

rozdelili definitívne. Je uznávaným kardiochirurgom a oddelenie siamských dvojčiat považuje za bonbónik vo svojej profesionálnej kariére. Tvrdí, že na svete neexistujú odborníci na oddelenie siamských dvojčiat, pretože každý zákrok tohto typu je originálny a neopakovateľný. Lekár Jaroslav Siman, prednosta Kliniky detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Koncom roka ho počas diskusie so študentmi v Starom divadle v Nitre prekvapili stretnutím, na ktoré prišli „jeho“ dvojičky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Chcel ísť za farára
Narodil sa v roku 1933 vo Valaskej pri Nízkych Tatrách. „To je obec, ktorá sa preslávila tým, že sa v nej jedia psie klobásy. Aspoň mnoho ľudí na to naletelo, preto nás na Slovensku poznajú,“ hovorí z recesie. Stredoškolské roky strávil na gymnáziu v Brezne a neskôr s červeným diplomom ukončil lekársku fakultu v Bratislave.
Prečo si vôbec začal s medicínou? „Chcel som byť všeličím možným, aj farárom. U nás bola skupina učiteľov, ktorí patrili k veľkým aktivistom Červeného kríža. Jedna pani učiteľka nás doviedla do nemocnice v Podbrezovej a ja som po prvý raz videl operáciu ruky. V tom čase sa ešte veľa improvizovalo, aj prístrojovo, pretože chýbala technika. To človeka mnohému naučilo. Dnes sme sa dostali do obdobia, keď sa každému niečo predpisuje. Často je potrebné urobiť veci, ktoré pacient v podstate nepotrebuje, ale ktosi to dal do predpisov. Všetko je nalinkované a všetko má svoj protokol. Nehovorím, že je to úplne nanič, pretože lekár aspoň na nič nezabudne.“
Lekárov preklep
Jaroslav Siman sa začal venovať kardiochirurgii, neskôr hrudnej chirurgii a nakoniec kardiochirurgii detí. „Deti nedokážu byť falošné, na nich všetko vidíte.“
Vždy si zakladal na ďalšom vzdelávaní lekára a snahe byť ešte lepším. Kariéru doktora prirovnáva k šoférovaniu. „Poviem si, že pôjdem po ceste voľne, ale len do chvíle, kým nezbadám auto. Musím ho dobehnúť, potom predbehnúť, a potom mu utiecť. Rovnako to je aj v mojom živote.“ Za absolútny základ v medicíne považuje dôveru pacientov. Nie vždy však dôvera v lekárov funguje. Poväčšine k nim chodíme, len keď musíme, a máme tendencie považovať ich za neomylných. „Je to mýtus. Aj lekári sú len ľudia. Keď spraví sekretárka preklep, vyhodí papier. Keď spraví lekár „preklep“, niekoho to môže stáť život. Na medicínu sa dnes pozerá čudne, akoby pacient bol klientom. On však nie je nástrojom na výrobu peňazí. Mal by sa prísť liečiť, a nie kúpiť si zdravie ako v zelovoci pomaranče,“ myslí si. Chirurg verí, že chirurgia zanikne, hoci nie hneď. „Chorobám sa bude dať predchádzať, biochemici nájdu potrebné prostriedky.“
Seriály o lekároch: Je to hrôza
Jeho srdcovou záležitosťou je ľudské srdce. Vo svojich rukách ho držal nespočetne veľa ráz. „Siamské dvojčatá sú unikátnou a zriedkavou operáciou. No celý môj život patril kardiochirurgii dospelých a v posledných rokoch hlavne kardiochirurgii vrodených srdcových chýb.“ Tá sa na Slovensku veľmi nerobila, Siman ju posunul do najnižších vekových skupín. Zjednodušene vysvetľuje, ako operácie prebiehajú: „Máme mašinku, ktorou cez hadice vypustíme z pacienta krv a tá prúdi cez mimotelový obeh. Preteká umelými pľúcami a okysličuje sa, zatiaľ čo pacient je schladený na 15-12 stupňov. Zastaviť srdce na dlhý čas, a pritom človeku neublížiť, je umenie. Lekárovi sa pracuje nádherne – nikde nie je krv, mozog je chránený chladom, srdce obložené ľadom. Spravíme korekciu srdca a potom pacienta zač-
neme zohrievať, do tela opäť vpustíme krv. Keď dosiahne telo 37 stupňov a srdce sa začne znovu chvieť, je to ten najkrajší pocit na svete,“ vyznáva sa. Po takýchto operáciách potrebuje relax, hoci oddychovať dobre nevie. Najlepšie si odpočinie pri šoférovaní auta. V žiadnom prípade však nesedí pri televízii a už vôbec nie pri seriáloch z nemocničného prostredia. „Niekedy je to úplná hrôza, čo dokážu nakrútiť. O realite sa nedá hovoriť.“
Bonbónik v kariére
– siamské dvojčatá
K siamským dvojčatám sa dostal úplnou náhodou. „Mal som na ne šťastie, jednoducho ku mne prišli.“ S vrodenými chybami robí 45 rokov a vie, že každá vekom kvantifikuje. Podujal sa na zákrok, ktorého sa báli aj zahraniční odborníci - oddeliť len dvojmesačné deti. Dievčatká šli z Košíc do Prahy, tam zvažovali, že ich pošlú do Londýna, no nakoniec skončili v Bratislave.
Siman nemal čas na rozmýšľanie, dievčatká prišli do nemocnice vyčerpané. „Nemali ani ako vylučovať potravu, nemali konečník. Všetko odtekalo cez ústa alebo žalúdok,“ hovorí ten, čo ich navždy oddelil. V prvej fáze sa predelil zažívací trakt a hrubé črevo. Každé z dievčat potrebovalo pol metra hrubého čreva, dohromady však mali len tridsať centimetrov. Lucii aj Andrei mohli nechať len po 15 centimetrov. Nevedeli, či to bude stačiť, museli však riskovať.
Definitívne oddelenie prebehlo 28. marca 2000. Všetko bolo do detailov naplánované. Napriek tomu Jaroslavovi Simanovi rešpekt pred operáciou nechýbal. „Mnohí chirurgovia si strach nechcú pripustiť, minimálne istý rešpekt ale existuje pred každým zákrokom. Musí to však byť strach, ktorý chirurgovi nezaväzuje ruky, ale ho podnecuje k tvorivosti. Ja sa vždy rád priznám, že sa o pacienta bojím. Nemohol by som toľko rokov operovať, ak by som o svojich pacientov nemal strach. Je to normálna reakcia, pretože niekedy nás príroda vie prekvapiť škandalóznym spôsobom. Spomínam si, že v istom období sme mali deväť operácií, a ani jedno úmrtie. A všetko to boli náročné prípady. Posledným z nich bolo dieťa, ktoré sa po operácií výborne zotavovalo, bolo čiperné. S matkou odchádzalo z nemocnice usmiate, no zrazu jej zomrelo na rukách. A my sme nevedeli, prečo. To bola krutá facka od prírody,“ hovorí a dodáva, že aj to je dôvod, prečo sa o pacientov treba báť. V medicíne nič nie je isté.
Oddelenie siamských dvojčiat trvalo jedenásť hodín a dopadlo dobre. „Báli sme sa, že nebudú môcť chodiť. Alebo len chaplinovským spôsobom, lebo mali oddelenú panvu. Našťastie, kráčajú normálne.“
Dnes sa im už darí dobre. O dva týždne oslávia šieste narodeniny a na jeseň ich čaká škola. Stretávajú sa ešte s „ujom doktorom“? „Pravdaže, chodievajú ku mne. Majú skvelých rodičov, oddaných a starostlivých. Vždy sa poteším, keď dievčatá vidím. Hoci aj ich rodičom zdôrazňujem, že radšej som, keď ich nevidím, lebo tak viem, že sa skutočne majú dobre.“
Jedna šanca
Jaroslav Siman si vďaka všetkým chorobám a vrodeným srdcovým chybám, ktoré počas svojej dlhoročnej kariéry videl, váži zdravie viac ako mnohí iní. Označuje ho za symbol istoty a sily, na základe ktorej si môžeme plánovať budúcnosť. „Život nie je počítačová hra, kde má každý niekoľko šancí. Život dáva šancu len jednu a je na nás, ako ju využijeme.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 175
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 162
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 231
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 852
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 133
  6. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 816
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 502
  8. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 2 268
  1. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  2. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  3. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  4. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  5. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  6. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  7. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  8. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 807
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 748
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 395
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 9 958
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 271
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 821
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 528
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Podpis zmluvy

Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.


Tradíciu založili už v roku 2011.


Muž otvoril dvere služobného auta, aby zistil služobné číslo policajtky.

Incident prešetruje polícia.


11
Juraj Pichňa chodí do práce, v Zlatých Moravciach stíha iba jeden tréning. Napriek tomu sa v piatok na jedenásť minút ocitol v druholigovej bráne.

Juraj Pichňa v 37 rokoch šokoval debutom za ViOn.


  1. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  2. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  3. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  4. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  5. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  6. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  7. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  8. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 807
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 748
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 395
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 9 958
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 271
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 821
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 528
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu