v budúcnosti úplne nahradiť prijímacie pohovory, sa zadávajú centrálne. Ministerstvo školstva tvrdí, že novou maturitou sa má odbúrať stres, ktorý maturanti doteraz prežívali pri skúškach na svojich školách a vzápätí nato pri prijímacích skúškach na univerzity.
Minulý rok sa nová maturita po prvý raz písala „naostro“. Študenti aj rodičia na ňu reagovali protestmi. Argumentovali, že pravidlá pre stredoškolákov sa menia počas hry a nová maturita by mala platiť až pre budúcich študentov stredných škôl. Masívny nesúhlas s ministerskou koncepciou sa zdvihol po tom, čo stovky maturantov museli kvôli vyzradeným výsledkom písomnú skúšku z matematiky opakovať. Navyše, vysoké školy maturitu spočiatku odmietali uznávať inak, ako bolo dovtedy zaužívané s ešte „starým“ maturitným modelom.
Nitrianske univerzity brali do úvahy výsledky novej maturity už v minulom roku. „Tento rok ich chceme ešte výraznejšie akceptovať,“ vyhlásila prorektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Edita Rohaľová. Jeden z návrhov znie tak, že ak študent na maturitách z predmetov, z ktorých má aj prijímacie skúšky, dosiahne v úrovni A viac ako 90 percent bodov, bude prijatý bez prijímačiek.
„Snažíme sa postupne odbúrať prijímacie skúšky, pretože ide o veľkú záťaž na univerzite. Aj pri maximálnom zapojení výpočtovej techniky do celého procesu a eliminovaní ľudského faktoru vo verejnosti stále pretrvávajú pochybnosti o objektivite skúšok,“ povedala Rohaľová. Výsledky externej časti maturít považujú na SPU za dostatočne objektívny odraz dosiahnutej úrovne vedomostí študenta. „Zo strany maturanta považujeme z hľadiska psychologického za vyčerpávajúce absolvovanie takýchto skúšok v krátkom časovom intervale, ktoré sa ešte znásobujú počtom vysokých škôl, na ktoré sa hlásil,“ vraví prorektorka.
Ako bude maturity uznávať Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, závisí podľa jej prorektora Karola Felixa od počtu prihlásených na študijný program, výsledkov štúdia na strednej škole za 2. a 3. ročník, výsledku maturity a od účasti a umiestnenia na celoštátnych kolách olympiád z daného predmetu. Výsledky maturít uznajú do istej miery na všetkých odboroch, okrem tých, kde sú potrebné talentové skúšky.
„Uchádzač môže získať sto bodov – 50 za prijímaciu skúšku, 20 za prospech na strednej škole (priemer za 2. a 3. ročník), 10 za aktivity na strednej škole, akými sú napríklad olympiády, a 20 bodov za dva vybrané predmety maturity pre každý študijný program. Každý predmet je hodnotený zvlášť a je hodnotená len ústna forma internej časti,“ uviedol Felix. „Celkový počet bodov za maturitnú skúšku závisí od úrovne (A, B alebo C), externej či internej časti, ako aj počtu predmetov, pričom v minulom roku sme brali do úvahy maximálne päť predmetov,“ povedala Rohaľová.
Predstavitelia oboch nitrianskych univerzít sa zhodli, že nová skúška má svoje opodstatnenie. „Nedostatky, ktoré sa vyskytli, vyplynuli skôr z nedostatočnej metodickej prípravy a snáď aj z časového stresu. Tieto „detské choroby“ sa však postupne dajú odstrániť,“ myslí si prorektorka SPU. „Problémy sa časom vyriešia tak, aby bola maturita transparentná a objektívna. Oceňujem najmä to, že už nebudú rozdiely v úrovni stredných škôl. Mali sme skúsenosti, že maturanti z niektorých stredných škôl mali oveľa slabšie vedomosti ako z iných stredných škôl,“ podotkol Karol Felix z UKF.
Maturovať sa v tomto roku chystá takmer 65-tisíc študentov. Majú väčší záujem o náročnejšie A verzie testov. To, že si študenti vo väčšej miere trúfajú na náročnejšie maturitné testy, môže byť aj dôsledok opadnutia strachu z neznámeho, ktorý do veľkej miery ovplyvnil rozhodovanie minuloročných maturantov. Tí maturovali „po novom“ ako prví, hoci testovanie systému prebiehalo už niekoľko rokov predtým.
