Keď sa vodičovi autobusu prímestskej dopravy minula sóda, dal si sneh
Jozef Osúch z Oponíc a Tibor Smreček z Branču, vodiči prímestskej autobusovej dopravy v Nitre, sa z piatkovej služby vrátili domov až v sobotu na Silvestra. Ich autobusy doslova „zavialo“ na ceste. Dostali sa z nich až po dlhých hodinách čakania.
Odviezol ho traktor
„Kapitán musí potápajúcu sa loď opustiť posledný. Nemôžeme len tak nechať autobus na ceste - keby prišli cestári, nemohli by z nej odhrnúť sneh,“ hovorí Jozef Osúch, ktorý čakal v autobuse od dopoludnia až do nočných hodín. Hoci jazdí už 21 rokov, podobnú situáciu ešte nezažil. Kalamita v roku 1987 ho na ceste nezastihla.
„Ráno som sa ešte bez problémov dostal z Podhorian do Nitry. No medzi Hosťovou a Čeľadicami bol koniec. Bolo tam už niekoľko zafúkaných áut a nedalo sa ísť dopredu ani dozadu. V autobuse som mal osem ľudí, ktorí cestovali na konečnú do Čeľadíc. Niektorí približne štvorkilometrovú trasu do dediny prešli peši, niektorých odviezol traktor. Ja som zostal čakať, či sa cesta neuvoľní.“
Pán Jozef nakoniec v autobuse strávil dvanásť hodín, spoločnosť mu robilo len rádio. Široko-ďaleko nebolo človeka, zaviate autá boli prázdne, okolo svišťal vietor a fujačilo, viditeľnosť minimálna. Našťastie mal v nádrži dosť nafty a mohol si prikúriť. Jedlo mal z domu a keď sa mu minula sóda, uhasil smäd snehom. „Počítal som aj s tým, že tam zostanem do druhého dňa. Nakoniec po mňa starosta Čeľadíc poslal traktor, ktorý ma okolo 23. hodiny odviezol do dediny, kde som prespal v nocľahárni SAD pre vodičov. Autobus zostal na ceste uviaznutý až do obeda ďalšieho dňa.“
Spomínaný traktor patrí Ľudovítovi Tomanovi z Čeľadíc, ktorý pomohol aj osobným autám zapadnutým pred dedinou. „Nebyť jeho pomoci, nezvládneme to,“ konštatoval starosta Jaroslav Papp. Čeľadice boli dlhé hodiny odrezané od sveta, vyhlásený bol stav ohrozenia. Prednostne sa sprejazdňovala cesta od Beladíc (a nie od Nitry, kde zapadol autobus), pretože tam uviazla rodina z Košíc aj s malým dieťaťom.
Priniesli im občerstvenie
V zajatí snehu sa ocitol aj Tibor Smreček, ktorý jazdí na trase Nitra – Rastislavice. Pri Štefanovičovej vbehol autobus do záveja, snehu tam bolo po pás. „Museli nás odkopať, inak by sme sa ani nedostali von,“ hovorí vodič, ktorý v SAD pracuje už 32. rok. „Kalamitu z roku 1987 si pamätám, vtedy som robil na nákladnej doprave, ale nezostal som v chotári ako teraz.“
Trasu Nitra – Rastislavice prešiel v piatok 30. decembra tri razy a dúfal, že to zvládne aj štvrtý raz. „Veril som, že prejdem aspoň do Štefanovičovej. Ale o 12.10 som na Taráni, asi deväť kilometrov pred konečnou, zapadol do záveja. Vošli sme do neho ako do vankúša. V autobuse som mal už len štyroch ľudí – vracali sa do Poľného Kesova a Rastislavíc. Domov sa nakoniec dostali až okolo 22. hodiny. Odviezol ich tam traktor, ktorý ma prišiel vytiahnuť zo záveja,“ opisuje nám situáciu pán Tibor, ktorý nocoval u bývalého kolegu Janka Macáka v Štefanovičovej. Autobus predtým odstavil na parkovisku pri Branku.
Dlhé hodiny čakania vraj brali všetci športovo, nevznikla žiadna panika. „Verili sme tomu, že príde pomoc. Ženu som ubezpečil, že v každom prípade budem na Silvestra doma, keď do Branču aj peši prídem.“
Hoci boli v autobuse bojové podmienky, hladom ani smädom nikto netrpel. „Jedna z cestujúcich - slečna Kristínka z Poľného Kesova - išla ako polárnik do Štefanovičovej, vzdialenej necelý kilometer. Má tam známych, od ktorých nám doniesla jedlo, kávu, čaj aj cigarety.“ S „vykopávaním“ autobusu zo snehu nezištne pomáhali chlapi z dediny, ktorí si priniesli aj lopaty. Pomoc poskytli tiež pracovníci neďalekého Branka, ktorých na zapadnutý autobus upozornili svetlá. Spomínaný traktor zabezpečil známy pána Tibora – cez role prišiel až z Rastislavíc. „Len tým ľuďom môžem ďakovať, že ma odtiaľ dostali,“ dodáva vodič.
