Chlapi v dedine ju začali volať totka radostníková

Medzi nami žijú ľudia, ktorí si pamätajú časy, keď život mal iný rytmus, Vianoce boli skromnejšie, zvyky a obyčaje sa zachovávali, rady a recepty sa dedili z pokolenia na pokolenie... Recept na koláč, aký vie upiecť 84-ročná Helena Záhorská z Novej Vsi n

ad Žitavou, v žiadnej kuchárskej knihe nenájdete. Vznikol ešte niekedy začiatkom minulého storočia.
Pani Helena sa ho naučila piecť ešte ako dievča. „Radostníky sa pripravovali najmä na svadobné hostiny. Tie kedysi bývali v rodinách veľkou udalosťou, stretávali sa na nich prakticky všetci príbuzní a len výnimočne bolo svadobčanov menej ako sto. K tomuto počtu ľudí bolo vždy potrebné pripraviť aj primerané množstvo koláčov. Nesmeli medzi nimi chýbať radostníky. Nevesta ich od svojej krstnej mamy dostávala minimálne dvanásť, ženích približne šesť,“ spomína na dávne zvyky dnes už dôchodkyňa Helena Záhorská.
V mladosti pracovala na poli svojich rodičov, potom dlhé roky v družstve. Časy sa však menia a aj na radostník sa postupne akosi zabudlo. Jeho výroba je dosť náročná. Najmä zapletanie cesta do akýchsi vrkočov si vyžaduje mimoriadnu trpezlivosť, práve najlacnejšie nie sú ani suroviny a príchute. Na sedem plechov a dva „mrváne“ potrebujete päť kilogramov hrubej a dva kilogramy hladkej múky, dva kilogramy kryštálového cukru, tri a pol litra mlieka, šesť kociek kvasníc, šesť žĺtkov, dva Palmaríny, po dva decilitre oleja a husacieho alebo kačacieho tuku a ešte kilogram cukru do maku, orechov, syru a na mastenie. Všetko vraj preto v takom množstve, lebo pri tej námahe sa s jedným – dvomi plechmi ani nemá význam zapodievať.
Keď v tomto roku oslavovali v Novej Vsi nad Žitavou 650. výročie prvej písomnej zmienky o obci, každý chcel niečím prispieť k spoločnému dielu. „Tak som sa ponúkla upiecť radostník. Myslela som si, že moja ochota bude zamietnutá. Radostník sa našťastie vydaril a všetkým, ktorým sa z neho pošťastilo okoštovať, veľmi chutil,“ hovorí so spokojnosťou jeho pekárka. Dlho ho nerobila, tak sa musela na postup rozpamätať. Povedala si však, že keď sa podarí, tak im ho dá, keď sa nepodarí, tak ho nikomu ani neukáže. Spomína, že ako dievča pozorne sledovala prípravu koláča, príchute, ktoré sa do neho dávali. Samozrejme ho spoločne s ostatnými dievčatami pred pečením pomáhala zapletať. „Keď bolo treba mlieť orechy, tak som mlela orechy, keď bolo potrebné natrieť plech, tak som ho natrela. Vari najdôležitejšia bola príprava „kvášteka“. Keď všetko dobre vykvasilo, zamiesilo a cesto už bolo tvrdé skoro ako chlieb, začali sme ho zapletať. Do rohov sme ešte aj také ružičky urobili, aby bol ten radostník taký radostnejší,“ usmieva sa babička.
„Veď moje vrstovníčky, ba i mnohé mladšie, už skoro všetky pomreli a dnes už piecť takýto koláč skoro nikto nevie. Šporák sme mali len na drevo, nie taký moderný ako dnes, a ľudia si vedeli aj navariť, aj upiecť. Budem len rada, ak sa ho naučia piecť aj mladí, lebo tí šesťdesiat, sedemdesiatroční „chlapci“ po mne aj teraz vykrikujú: „Totka radostníková, povedzte tým našim ženám, nech také koláče napečú, ako vy pečiete!“ Reku, nech sa prídu opýtať. Radostníky sa prestali robiť po vojne, bola by som rada, keby sa na ne nezabudlo,“ dúfa pani Helena. Ona tu už vraj dlho nebude a takýto koláč bude každému chutiť a aj sa bude každému páčiť. Okrem toho, že koláč vyrobila k jubileu obce, objavil sa už aj pri menších slávnostných príležitostiach v rámci aktivít obecného výboru Jednoty dôchodcov či záhradkárov, i v rámci stretnutia k októbrovému Mesiacu úcty k starším. Chce ho pripraviť aj k tohtoročným vianočným sviatkom.
Tie bývali v minulosti veľmi skromné. „V humne sme ani ovsa nemali, ani žiadne ovocie, a preto sme boli veľmi žiadostivé, keď nám niekto podal jabĺčko či oriešok. Ak ľudia niečo pestovali, tak iba na viniciach, lebo všetci sa báli ohňa, a preto okolo domov nebolo žiadne ovocie, vysadené tu boli najmä agáty. Keď nám mamička na Vianoce kúpila jabĺčka, tak boli také maličké ako orechy. Každému sa však ušlo. A podobne to vyzeralo v každom dome, nie iba u nás. Na sviatočnom stole samozrejme nesmeli chýbať v prvom rade oplátky a tiež med. Aj toho sme kúpili len tak za vínový pohárik. Robievali sa tiež vianočné pupáčky. Aj tie sa zalievali iba medovou vodou. Ale boli veľmi dobré. Čo však bolo vari najlepšie, tak to boli hroznové strapce. Tie sme vždy na jeseň rozvešali po komôrke, kde nám takto vydržali veľmi dlho. Aj keď sa bobuľky vysušili, stačilo, aby sme ich namočili do teplej vody a ony sa znovu napili a vyzerali ako práve prinesené z vinice. Na Vianoce, na Štedrý večer, keď sme už všetko pripravili, tak sme dali pod stôl slamu a na ňu také bábätko, ako keď sa narodil v maštali na slame v Betleheme Ježiško a to bola veľká radosť. Pri sviatočnom stole sa vždy hádzali do kútov orechy a hovorilo sa: „Kúty, naše kúty, nemám vaše muky, aspoň jedným orieškom prijmite tento dar.“ A potom sa vinšovalo, aby všetkým dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božieho požehnania a všetko sa ešte pokropilo svätenou vodou. Až potom sa začalo jesť. V prvom rade oplátky s cesnakom a medom, ktorým nám otec na čelo spravil krížiky, aby nás chlapci ľúbili. Potom nasledovala šošovicová polievka a pupáčky. Keď sme sa navečerali a bolo po všetkom, tak sme chodili pod okná kamarátkam jedna druhej spievať Narodil sa Kristus pán, veseľme sa, radujme sa. Vyhrávať chodievali aj Cigáni. Môj muž mal takéhoto kamaráta, volal sa Tóny. Hnevalo ma, že všetci sa spolu napili a nechceli ísť spať. Tak som potajme chytila kúsok mäsa a natrela som mu struny na husliach. Tóny už nemohol hrať, veľmi nadával a všetci sa skoro popukali od smiechu. Nikdy som sa neprezradila, aby mi to nemohol vyčítať, lebo už si nemohol zarábať.
Zažila som už všelijaké Vianoce... Muž mi zomrel 3. decembra pred desiatim rokmi. Boli to veľmi smutné sviatky. Všetci sme sa zišli, poplakali si, jeho stolička ostala prázdna. Dali sme mu aj tanierik a doň všetko, akoby bol s nami. Spomínali sme, ako to bolo, ako ho operovali, ako mal rakovinu od hrdla až po konečník. Tridsaťpäť rokov trpel na cukrovku. Zašli sme aj na cintorín. Vyplakali sa. A teraz jedzte, keď prídete domov. Nikto nejedol, iba tie oplátky a tých pupáčkov sme si hodili do úst, takí sme boli smutní. Aj stromček bol len tak napoly porichtovaný. Bola to vždy jeho záľuba. Aj v tom smutnom roku bol až na Morave, odkiaľ na stromček priniesol sklenené vtáčiky. Všetci ich obdivovali, lebo také nemal nikto. Ani sme ich všetky nedali na stromček. Nuž aj takéto Vianoce som prežila. Život s ním som mala veľmi dobrý. Staral sa o deti, mal ich veľmi rád. A práve to ma hrialo pri srdci, že ich neodstrkuje ani nad nimi nehundre. Lebo aj takí sú. Pán Boh mi ho však zobral práve v takýto veselý mesiac. Pre nás však veľmi nešťastný.“ Nuž život vie byť všelijaký. Ďakujeme pani Helene, že sa s nami podelila a dala nám dar, aký nekúpime v supermarketoch. Svoje korene treba poznať a vážiť si ich. Želáme jej radostné a láskyplné Vianoce!

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 143
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 14 918
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 991
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 594
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 487
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 996
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 386
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 682
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 666
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 469
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 370
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 789
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Autobusová stanica v Nitre.

Dievča obchytával a ukazoval mu fotku penisu. Dostal podmienečný trest, nie je prvý.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Jedna z odkrytých rúr. Keď ju našli, valila sa z nej voda. Betónový žľab dokončili v stredu.

Cesta praská a zosúva sa. V apríli urobia hydrogeologický prieskum.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 682
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 666
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 469
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 370
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 789
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu