Aj hokejisti sú však len ľudia, a tak i oni sa pripravujú na blížiace sa vianočné sviatky. Viac nám o nich, ale nielen o nich, porozprával útočník Andrej Kollár.
- Prezraďte, ako ste sa dostali k hokeju? Nelákali vás aj iné športy?
- Tak to ani neviem, ale akosi to prišlo samé. S rodičmi som v Topoľčanoch chodil na verejné korčuľovanie a odtiaľ som sa dostal až k hokeju. Iný šport ma v mladosti ani veľmi nelákal.
- Kde vás to pri vašich začiatkoch najviac ťahalo? Do obrany, alebo ste radšej strieľal góly?
- Prakticky od začiatku som sa staval do pozície centra, teda hráča, ktorý vie presne prihrať zakončujúcemu spoluhráčovi.
- Pred niekoľkými týždňami ste dostali spolu s Milom, Kmečom a Chrenkom pozvánku do reprezentácie a ocitli ste sa vo výbere trénera Hossu na Nemeckom pohári. Čakali ste to?
- Tak to teda vôbec nie, a ja som na ňu vlastne už ani nečakal, pretože v uplynulej sezóne som mal veľa zdravotných problémov a prekonal viacero operácií ramena. Letná príprava bola pre mňa mimoriadne ťažká, lebo som mal dosť restov. Pozvánka však bola zrejme odzrkadlením nielen mojej tvrdej driny a snahy opäť podávať kvalitné výkony, ale aj hry celého mužstva Nitry, ktorému sa pod vedením nového trénera od začiatku sezóny naozaj darilo.
- A aký je na vás vyvíjaný tlak v reprezentácii? Boli ste už niekedy v niektorom z reprezentačných výberov?
- Ten si nováčikovia robia sami na seba, pretože nechcú sklamať. Po skúsenostiach na Nemeckom pohári som si povedal, že na to zrejme mám, aby som v širšom kádri zostal. Výsledkom je aj ďalšia reprezentačná pozvánka na Loto cup. V reprezentácii som predtým ešte nebol, hoci raz som hral vo výbere do 23 rokov. Vtedy som prestupoval z Topoľčian do Slovana a cestovali sme na turnaj do Kanady, kde boli okrem domácich aj Česi.
- Na Loto cupe ste však napokon nehrali. Prečo?
- Na utorkovom tréningu v Piešťanoch som dostal tvrdú strelu do korčule a výsledkom bola zlomená kosť v priehlavku. Lekári po vyšetrení odhadli, že trénovať môžem začať až po dvoch týždňoch.
- Nemyslíte potajomky aj na olympiádu v Turíne?
- To vôbec nie, pretože tam pocestujú najmä hráči z NHL. Problém dostať sa do zostavy budú mať aj tí hokejisti, ktorí pôsobia v kvalitných európskych ligách a majú oveľa väčšie reprezentačné skúsenosti.
- Prejdime od hokeja k Vianociam. Ako si spomínate na svoje prvé Vianoce v pozícii mladoženáča?
- S manželkou sme sa zhodli, že zostaneme doma a toto dodržujeme stále. Spolu pečieme a varíme, hoci ja sa do toho zapájam iba tak okrajovo, spolu potom večeriame, rozbaľujeme darčeky a tešíme sa z nich.
- Boli veľké odlišnosti vo vianočných zvykoch vašej rodiny a manželkinej? Ktoré napokon zvíťazili?
- Nie, neboli, ale napokon sme určitý kompromis našli. My sme napríklad mali hríbovicu, kým u ženy sa jedla kapustnica. Hríbovica však synovi Andrejkovi naozaj chutí, manželka ju teda na Štedrý večer pripravuje.
- A čo u vás na štedrovečernom stole nechýba?
- Už spomínaná hríbovica, potom čerstvo vysmažený kapor so šalátom a tiež oblátky s medom a cesnakom. Samozrejmosťou je štedro prestretý stôl so všakovakými dobrotami a niečím, s čím si pripijeme na zdravie. Dodržujeme aj tú zvyklosť, že počas večere sa neodchádza od stola.
- Kde zvyknete tráviť Vianoce?
- Vždy to bolo doma, a nič sa na tom nezmenilo ani vtedy, keď som sa oženil. Po večeri rozbalíme darčeky, tešíme sa z nich, rozprávame sa a pozeráme televíziu. Takto sa to páči mne, mojej žene i synovi.
- Čo máte z Vianoc najradšej vy?
- Asi tú hríbovicu, pretože manželka ju robí naozaj vynikajúcu. Teším sa aj vtedy, keď si syn s manželkou rozbaľujú darčeky a majú z nich radosť.
- Aký najkrajší darček ste dostali pod stromček vy, a ktorým sa najviac potešili vaši najbližší?
- Úprimne poviem, dostal som toľko darčekov, že sa už ani nepamätám, ale keď som bol menší, tak to boli zväčša také, ktoré súviseli s hokejom. Prirodzene, mal som z nich veľkú radosť. No a pretože aj môj syn inklinuje k tomuto športu, aj on dostáva najmä darčeky spojené s hokejom. Vždy sa poteší nielen hokejkám, ale napríklad aj lopte.
- Darčeky zvyknete vyberať spoločne s manželkou, alebo chodíte kupovať individuálne? Stíhate to včas, alebo všetko naháňate až na poslednú chvíľu?
- Zväčša chodíme s manželkou spolu, pričom občas kúpime aj jeden druhému to, čo sa mu páči, ale chodíme i sami, aby sme toho druhého nejakou maličkosťou predsa len prekvapili a najmä potešili. Nakupujeme priebežne, niekedy nám to vychádza, inokedy nie. Snažíme sa však o to, aby už v polovici decembra bolo všetko pripravené v čo najširšom zábere. Už máme kúpený aj živý stromček, pretože máme radi jeho vôňu.
- Kto ho u vás zdobí?
- Všetci traja a každý sa snaží niečím prispieť. Približne dva týždne pred Štedrým dňom je už vyzdobený a pripravený na darčeky.
- Počas Vianoc toho človek skonzumuje viac, ako je niekedy zdravé, ako ste na tom v tomto smere vy?
- Nemám s tým žiadne problémy, hoci ani ja si od úst neodtrhnem, pretože tým všetkým dobrotám je iba ťažké odolať. Sme však v tréningovom cykle, ba hráme aj zápasy, takže telo stihne nadmerné kalórie spáliť.
