Kým Moravčík a spol. sa snažili hrať futbal, tím hudobníkov zložený z Desmodu, Gladiatora a U.K.N.D sa staral najmä o bránice prítomných fanúšikov. Skutočne sa bolo na čo pozerať. Ako boli so svojimi výkonmi spokojní líder Desmodu Kuly a manažér kapely Mišo Kožuch?
Mišo Kožuch: „S Ľubom Moravčíkom sme kedysi na Molnoši hrávali futbal, takže som ho mal dokonale prečítaného. Môžem povedať, že vždy bol horší ako ja, ale obaja sme sa dali na inú dráhu. Po zápase priznal, že oni boli síce lepší, ale my sme dali do toho srdce. A to až tak, že niektorí sme na ihrisku doslova skoro skolabovali, pretože infarkt bol u väčšiny z nás neraz na krajíčku. Mám priateľov lekárov, a tak, keď som sa dozvedel, že ideme hrať futbal, informoval som ich o tom, preto boli všetci v pohotovosti. Niektorí moji spoluhráči ma naozaj milo prekvapili. Napríklad taký Kuly, že po ihrisku behal a negúľal sa. Dokonca aj ja som dvakrát rýchlejšie pobehol...“
Kuly: „Mám síce nejaké to kilo navyše, ale snažil som sa. Občas som síce nevedel, kde je lopta, ale bojoval som ako o dušu. Párkrát mohli diváci vidieť aj takú situáciu, keď sme šli proti sebe so súperovým brankárom, čo vyzeralo, ako keď sa na seba rútia dva vlaky. Keby sa neuhol, tak naozaj neviem, ako by to dopadlo. V súboji relatívne chudých a relatívne silnejších, respektíve nefutbalovejších, rozhodlo o konečnej remíze aj to, že my sme mali asi lepšie zvolenú taktiku. Zvažovali sme podať protest, že sme mali v oboch polčasoch o nejaké centimetre širšiu bránu, čo tiež zohralo svoju úlohu. Ba chceli sme kúpiť aj rozhodcu, lenže ten nám našich ťažko zarobených sto korún vrátil s tým, že on je nepredajný. Remíza však bola asi spravodlivá, lebo súper bol futbalovejší, kým my sme bojovali takmer až do odpadnutia.“
Patrí sa dodať len jedno. Kto nevidel, môže ľutovať.
Autor: - juh, ki -