eho chorobu bagatelizujú. Myslia si, že je len bez nálady, ba dokonca, že je lenivý, a preto sa mu nič nechce robiť. Depresia môže vzniknúť v každom veku, ale stúpajúcim vekom je jej výskyt pravdepodobnejší.
Trpí ňou desatina z nás
Depresia je pomerne bežné ochorenie, postihuje desať percent populácie. Asi päť ľudí zo sto prekoná počas svojho života ťažkú depresiu, ďalších päť trpí ľahšou formou choroby. Jej začiatok sa môže objaviť kedykoľvek. Postihuje ľudí bez rozdielu pohlavia či veku. Štatisticky je však dokázané, že u žien sa vyskytuje častejšie ako u mužov. Podľa odborníkov je to preto, lebo muži sa stále boja priznať si, že trpia depresiou, a ostýchajú sa vyhľadať psychiatra. „Na Slovensku je stále hanbou navštíviť psychológa alebo psychiatra, aj keď sa situácia v poslednom čase mierne zlep-
šuje. Ľudia sa s týmto ochorením hanbia čokoľvek spraviť, považujú ho za svoje osobné zlyhanie,“ povedala klinická psychologička Inka Zvardoňová. Upozornila, že o depresii je medzi ľuďmi stále nedostatok informácií.
Na rozdiel od smútku alebo nešťastia je depresia chorobným stavom, ktorý pretrváva dlhšiu dobu. Začíname o nej hovoriť, ak stav skľúčenosti pretrváva dlhšie ako dva týždne. Sprevádza ju rôzna kombinácia psychických a telesných príznakov. „Telesné príznaky imitujú akékoľvek iné telesné ochorenia. Sú to najmä bolesti hlavy, tlaky na hrudníku alebo iných častiach tela, pálenie a bolesti žalúdka, bolesti kĺbov, svalov, ťažkosti s trávením, sexuálne poruchy. Človek sa cíti, akoby naňho išla obyčajná choroba. Tieto príznaky sa môžu prejaviť samostatne alebo v spojení s psychickými problémami, ktoré sa prejavujú najčastejšie poklesom nálady, stratou záujmov, stratou energie a elánu či poruchami spánku,“ hovorí lekárka Hana Nemčeková z psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice v Nitre. Podľa údajov Ligy za duševné zdravie je depresia celosvetovo druhé najnákladnejšie ochorenie pre pacienta aj pre spoločnosť. „Svoje zohráva aj fakt, že ide často o chronické ochorenie. Veľké percento ľudí, ktorí počas života prežili depresívnu epizódu, do depresie upadne znovu,“ tvrdí Inka Zvardoňová.
Rolu zohráva aj genetika
Aj keď presná príčina vzniku depresie nie je známa, dá sa odhadnúť, čo ju vyvoláva. Najčastejšie sú to životné strasti, náročné životné skúsenosti, fyzické alebo psychické vyčerpanie, strata zamestnania, konflikty, smrť blízkeho človeka, strata partnera, odchod do dôchodku a finančné problémy. Predpokladá sa, že vznik depresie môže mať aj genetické pozadie. Ak depresiou trpeli naši predkovia, môžeme ňou trpieť aj my. Odborníci však upozorňujú, že problém je vždy veľmi individuálny. U niekoho sa genetický predpoklad k depresii môže prejaviť, u iného naopak nie.
Ak sa depresia prejaví, nevyberá si ľudí podľa veku. Trpia ňou všetci od detí po dôchodcov. U žien je riziko vzniku depresie vyššie najmä v stred-
nom veku. „Rizikovým obdobím pre ženy je čas, kedy dochádza v tele k hormonálnym zmenám. Napríklad po pôrode alebo počas obdobia menopauzy. Ženy, rovnako ako muži, trpia tiež odchodom do dôchodku. Je to zlomový bod v ich živote, a ak sa naň dostatočne vopred nepripravia, vystavia sa riziku depresie vyvolanej náhlou zmenou ich sociálneho fungovania,“ vystríha Hana Nemčeková. Podľa nej je dôležité, aby mali ľudia ešte pred odchodom do dôchodku nejaké iné záujmy, ktorým by sa intenzívnejšie mohli venovať po skončení aktívneho pracovného života. Ak nemajú žiadne záľuby, prechod z pracovného do dôchodkového tempa pomôžu prekonať aj starostlivosťou o domácich miláčikov. Výhodou prítomnosti zvierat je, že človek sa má o koho starať, vytvorí si pravidelný denný režim a napríklad aj vďaka pravidelným prechádzkam so psom neostáva izolovaný od okolitého sveta.
Ako depresii predísť?
Lekári zdôrazňujú, že depresia je liečiteľné ochorenie. Príčinou jej vzniku sú určité zmeny v mozgu, ktoré spôsobujú nedostatok špecifickej látky – serotonínu. Liečba je dlhodobá a pacient pri nej užíva tabletky a podstupuje psychoterapiu. Antidepresíva je potrebné užívať dlhodobejšie podľa odporúčania lekára. Obsahujú látky, ktoré v tej chvíli v organizme nie sú alebo nemajú dostatočné zastúpenie. Ak sa depresia spája s inými ťažkosťami, napríklad strachom, úzkosťou alebo podráždenosťou, pridávajú sa aj látky, ktoré tieto ťažkosti potláčajú. Správna kombinácia liekov sa každému pacientovi „šije“ na mieru podľa jeho príznakov.
Depresii môžeme tiež predchádzať, najlepšie tak, že sa vyhneme záťažovým situáciám, o ktorých vieme, že sú príčinou jej vzniku. Dôležitá je tiež správna životo-
správa a režim dňa. „Existujú jedlá, o ktorých sa hovorí, že pôsobia antidepresívne. Českí vedci dokonca uvádzajú, že takéto pôsobenie majú olomoucké syrečky. Tradičným „spúšťačom šťastia“ je aj čokoláda, ale treba dodržať mieru, aby človek nakoniec nebol nešťastný z vlastnej váhy,“ vraví psychiatrička.
Veľkým problémom sú aj príbuzní pacienta trpiaceho depresiou a ich reakcie na pacientov stav. „Často si myslia, že sa len zbytočne trápia, ba dokonca, že simulujú, lebo sa im niečo nechce robiť. Nepripisujú ochoreniu potrebnú vážnosť, to sa potom prehlbuje a liečba trvá dlhšie,“ varuje Hana Nemčeková. Dodáva, že pri postupnom zapracovávaní sa do normálneho života je pre pacientov najdôležitejšia práve podpora príbuzných a priateľov.
