Zlá predtucha skutočnosťou
Mladá rodina Garajovcov sa pred deviatimi rokmi rozrástla najskôr o syna. O pár rokov neskôr pani Ivana znovu otehotnela. „Celé tehotenstvo som mala rizikové. Už vo štvrtom mesiaci museli vo mne plod umelo udržiavať, užívala som množstvo liekov. Po vyšetreniach ultrazvukom ma lekári ubezpečili, že dieťatko bude zdravé. Keď sa mi v želiezovskej nemocnici narodila Dianka, lekári mi povedali, že je v poriadku. Mne sa však už vtedy nezdalo, že dcérka mala prvú stolicu až štvrtý deň po narodení,“ začala rozprávanie pani Ivana. Vtedy ešte netušila, že jej predtucha bude realitou ďalších rokov.
Lekári sú bezradní
„Keď mala Dianka tri mesiace, nedvíhala ruky, neotáčala hlavou. Pediatrička nás poslala na neurologické vyšetrenie, z ktorého sme dostali výsledok, že je všetko v poriadku. Ďalšie vyšetrenie sme podstúpili, keď mala dcéra osem mesiacov a ani sa nepokúšala sedieť. Výsledok bol, že som s ňou rok a pol cvičila Vojtovu metódu,“ spomína mladá mamička.
Dianka začala chodiť, až keď mala dva roky. Vtedy sa pustila aj rozprávať. Radosť z čiastočného pokroku najmladšieho člena rodiny vystriedal ďalší problém. Prestala mať stolicu, preto Garajovcov poslali do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave – Kramároch. Vyšetrenia, ktoré jej vtedy spravili, nepriniesli výsledok. Paradoxné je, že ani po troch rokoch a nespočetnom množstve ďalších vyšetrení lekári nevedia dať odpoveď na otázku, aká choroba trápi päťročnú Dianku. Nikto nevie povedať, prečo má nefunkčné črevá, čo jej dennodenne spôsobuje problémy so stolicou.
„Zo začiatku, keď sa niekoľko dní nevedela vykakať, dávali sme jej čípky. Tie časom prestali účinkovať, tak sme prešli na klystír. Každý, kto to párkrát absolvoval, vie, aké je to nepríjemné. Dianke sme dávali klystír dlhý čas. Teraz jej už nepomáha ani ten, účinkujú jej len preháňadlá. Keď jej ich dám, celý deň preleží, je unavená a napína ju na zvracanie. Ani preháňadlá však nie sú dlhodobým riešením. Niekedy z nej vychádza sliznica, takže hrozí, že sa jej prederavia črievka,“ vyslovuje nahlas obavy mladá mamička. Aj preto sa Garajovci nechcú zmieriť s tým, že na otázku Prečo? nedostávajú od lekárov odpoveď.
Nádej stroskotala na peniazoch
„Keď mala Dianka tri roky, súkromne sme si vybavili vyšetrenia v nemocnici v Prahe – Motole. Navrhli nám, že dcérke spravia vývod. Vtedy sme s tým nesúhlasili. Ale teraz, po všetkých skúsenostiach a trápeniach, by sme na to aj pristali, len aby jej bolo lepšie. No lekári nás upozorňujú, že nie je isté, či jej nefunkčné črevá dokážu vôbec vypudiť stolicu do sáčku. V Prahe nám odporučili aj makrobiotickú diétu, ktorú sme dodržiavali rok. Dcérka schudla a zvýšila sa jej hladina cukru – to boli jediné výsledky. Boli sme aj vo Viedni, kde nám dali nádej. Prvé vyšetrenie s odbermi by nás tam však stálo pol milióna a operácia ďalšie tri milióny. Preto sme si dali žiadosť do zdravotnej poisťovne, odtiaľ sme však dostali zápornú odpoveď. A my už nemáme takmer žiadne peniaze, všetko sme minuli na cestovanie za lekármi a lieky,“ smutne konštatuje pani Iveta.
Vyjde to tentoraz?
V najbližších dňoch ju spolu s Diankou predsa len čaká ďalšia cesta. „Ideme na chirurgiu do Martina, kde dcérke budú robiť colonoskopiu. Ide o vyšetrenie čriev, pri ktorom sa tieto nafúknu a z celej dĺžky hrubého čreva sa odštipnú vzorky. Pretože toto vyšetrenie je bolestivé, robí sa v narkóze. Prístroj, ktorý tam majú, je len na vyšetrenie dospelých. Nevieme, či sa bude dať použiť aj pre vyšetrenie päťročného dieťaťa a či sa konečne zistí, čo je príčinnou nečinnosti čriev. Ale dúfame, že raz sa to podarí,“ nevzdáva sa nádeje mladá mamička. Vyriešilo by to veľa problémov a zbavilo dievčatka trápenia a bolesti. „Na Dianke na prvý pohľad nevidno, aké zdravotné problémy má. Napriek tomu, že sa kvôli detskej mozgovej obrne pomalšie vyvíjala a všetko jej trvá akosi dlhšie, keď má dobrý deň, nenudí sa. Ráno si pozrie rozprávky, sama sa naje, hrá sa, bicykluje. Veľmi rada mi pomáha variť a ešte radšej je, keď sa môže učiť spolu so starším bratom. Donesie si zošit a píše. Aj preto by som ju chcela dať aspoň na štyri hodiny denne do škôlky, aby bola medzi deťmi. Najskôr však musíme absolvovať pedagogicko-psychologické vyšetrenie, pri ktorom sa zistí, či môže navštevovať klasickú alebo špe-
ciálnu škôlku v Leviciach,“ dodáva pani Iveta.
Kto pomôže?
Toto je príbeh päťročného dievčatka, ktoré počas svojho krátkeho života absolvovalo viac lekárskych vyšetrení a zakúsilo viac bolesti ako ktorýkoľvek dospelý. Možno aj preto by si zaslúžilo, aby sa jedného rána zobudilo a bez toho, aby muselo zjesť za hrsť liekov, vykročilo k poznaniu lepšej stránky života. Pomôcť k tomu by jej mohli ľudia s dobrým srdcom.
