Študentky UKF vyučovali v Skarupe malých Dánov, učiteľom tykali
Možnosť porovnávať prístup k vyučovaniu v Dánsku a na Slovensku mali počas posledného semestra tri študentky Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Do Teacher´s Training College v dánskom meste Skarup vyslala katedra anglistiky a amerikanistiky Luciu Horňákovú, Silviu Náterovú a Sašu Šimegovú. Výmenné pobyty fungujú obojstranne, navyše do Skarupu chodievajú okrem študentov prednášať aj slovenskí pedagógovia.
Študenti učiteľom tykajú
Väčšina študentov angličtiny sa v rámci programu Socrates snaží dostať do Veľkej Británie, o Dánsku majú spočiatku skreslené predstavy. Partnerská škola v Skarupe je obdobou našich pedagogických fakúlt. Označujú ju ako vyššiu odbornú školu zameranú na učiteľstvo - seminárium. Pripravuje budúcich učiteľov, zloženie jej študentov je však v porovnaní s našimi fakultami podstatne odlišné. Nie je výnimkou, že školu navštevujú napríklad matky niekoľkých detí. Po strednej škole si založia rodinu, so vzdelaním sa rozhodnú počkať, a preto si ho aj vo vyššom veku dopĺňajú.
Iný je aj vzťah učiteľ - študent. „Je napríklad úplne bežné, že si navzájom tykajú. Vytvára to priateľskú, otvorenú a neformálnu atmosféru,“ tvrdí Silvia. Študenti do veľkej miery ovplyvňujú vyučovací proces – na konci semestra si určia témy, ktoré chcú preberať počas nasledujúceho obdobia. Učiteľ sa prispôsobí a na zvolené témy sa pripraví. Vyučuje sa v blokoch, nie podľa predmetov ako u nás. Tak sa stane, že skladba viet a kultúra krajiny sa rozoberá v jednom súvislom bloku.
„Počas praxe, ktorej venujú podstatnú časť štúdia, sme učili v niekoľkých základných školách. Najmenšie deti, ktoré sa učia angličtinu len krátko, mali problémy s porozumením. Inak však v Dánsku vie po anglicky takmer každý, dohovoria sa aj inými jazykmi. Vo veľkej miere za to môže fakt, že nemajú dabing. Všetky filmové tituly s výnimkou rozprávok pre deti púšťajú miestne televízie v originálnom znení s titulkami,“ hovorí Saša. Zaostávajú však v písomnej komunikácii, ktorá je na nižšej úrovni.
Odomknuté knižnice,
domy aj autá
Škola stavia na dôvere k svojim študentom. Od budovy majú kľúče a až do desiatej večer sa môžu dostať do ktorejkoľvek časti inštitúcie. Študenti hudby majú neobmedzený prístup k hudobným nástrojom, telocvikári k náradiu na cvičenie. Knižnica funguje podobným spôsobom, a hoci sa už vyskytlo niekoľko krádeží, vedenie školy nechce obmedzovaním prístupu ku knihám paušálne penalizovať všetkých študentov. Systém alarmu, ktorý sa rozdrnčí pri odchode z knižníc a je bežný u nás, v Skarupe nepoužívajú. Považujú ho za ponižujúci. Dôveru však Dáni prejavujú aj na iných miestach – vďaka pomerne nízkej kriminalite nie sú odkázaní na úzkostlivé zamkýnanie bytov či áut. Slovenské študentky opísali skúsenosť, ako dánske rodiny pri nakupovaní nechávali dvere dokorán. Jedným z dôvodov bolo aj to, aby sa pes mohol presúvať po celom dome tak, ako sa mu práve zachcelo. Keď ich na to upozorňovali, zvyčajne zaskočene reagovali otázkou: „Kto a prečo by mal k nám vojsť?“
Komornejšie internáty
V Dánsku je odlišné aj sociálne postavenie študenta. „Majú dobrú pozíciu - za to, že študujú, dostávajú od štátu peniaze. Vychádza to asi na štyritisíc dánskych korún mesačne, čo však nestačí na prežitie a musia popri tom aj pracovať. Brigádami si zväčša zarábajú na menší luxus – každý chce chodiť s kamarátmi von, kúpiť si niečo na seba alebo zabezpečiť rodinu,“ rozpráva Saša. Väčšina Dánov je po skončení strednej školy finančne nezávislá. Odchádzajú od rodičov a prenajímajú si byty. Sú zvyknutí na samostatný život, rodičom nezvyknú „visieť“ na krku. Väčšina študentov žije na privátoch, súkromie je rovnako dôležité ako samostatnosť. Nepredstaviteľné je, aby jednu izbu obývalo viacero študentov. „Náš internát bol domček s tridsiatimi izbami. Jedna bunka mala dve izby a bola pre dvoch študentov. Mala štandardné vybavenie – sprchu, toaletu, kuchynku, počítač s neobmedzeným prístupom na internet,“ popisuje svoj dočasný domov Lucia.
Rozdiely medzi dánskym a na-
ším systémom sú diametrálne. Lucia, Saša a Silvia mali možnosť porovnávať, neprikláňajú sa však k žiadnemu z nich. Ako hovoria, z oboch systémov je ideálne vypichnúť pozitívne stránky a v čo najväčšej miere ich skombinovať, aby sa výsledok odrazil aj v našom vyučovacom procese.
